Všetko má pokračovanie #2

22. prosince 2014 v 11:08 | Audrey |  Všetko má pokračovanie
Bol ďalší dlhý školský deň, kedy som ako vždy sedela znudene v lavici a ignorovala ľudí okolo seba. Félix sa celkom rýchlo zoznámil a skamarátil so spolužiakmi. A spolužiačky po ňom liezli ako keby to bol obchod s oblečením a na čele mal napís, že zľavy. Radšej som si vždy, keď som počula ich smiech dala ešte hlasnejšie pesničky. Nohy som mala vyložené na lavici, oči zavreté a kolísala som sa nebezpečne na stoličke. Dneska som mala chvalabohu len päť hodín, milujem keď odpadnú hodiny. Prežiť posledné dve hodiny teroru a falošného smiechu spolužiakov a som doma.
 

Emma Normand #2

8. prosince 2014 v 15:06 | Audrey |  Emma Normand

Bol jeden z mnoha upršaných dní, ale v Anglicku na okraji Londýna to nebolo v tomto ročnom období nič výnimočné. Ľudí bolo stále dosť a zavadzali si v preplnených uliciach dáždnikmi. Sem tam nejaké auto ošpliechalo chodca, ktorý začal naštvane nadávať. Nemohla sa ani určiť aká časť dňa je lebo mraky úplne zakryli oblohu. Pochmurné obdobie.
Emma práve umývala riad, ktorý sa nakopil z obeda. Ako najstaršie dieťa v domove, kde bývala mala aj najviac povinností. O pár týždňov mala mať narodeniny, ale slovo oslava pre ňu bolo neznáme. Utrela si čelo mokrou rukou a pokračovala v práci. Zhora sa ozval dupot a ona vzhliadla.

Všetko má pokračovanie #1

24. listopadu 2014 v 10:02 | Audrey |  Všetko má pokračovanie

So zívnutím som sa zobudila a natiahla sa po mobile, ktorý mi nepríjemne vyzváňal. Ďalšie úmorné školské ráno, ktoré chcem mať čo najskôr za sebou a to som ani nevstala z postele. Poslepiačky som vypla budík a zaškúlila zlepenými očami na displej. Ako keby som nevedela, koľko je hodín. Bolo tak ako vždy, šesť. Presne. So vzdychnutím som si sadla a položial mobil na vankúš, kde som len pred pár sekundami mala hlavu. Nemala som ani najmenšiu chuť sa odkryť a vyliezť z teplej postele do studeného zimného rána. Ale ako pilný študent som musela vstať, najesť sa, obliecť a vypadnúť z domu s tým, že sa vrátim neskoro poobede, keď slnko už bude za obzorom a posledné lúče budú minimálne osvetlovať oblohu.

 


Logika cestných opráv

14. listopadu 2014 v 16:02 | Audrey |  Iné
Slovenský internet zaplnili posledné roky obrázky zničených ciest a k tomu nejaké vtipné komentáre. A nejeden sa na tom zasmial. A tak aspoň u nás sa rozhodlo nejaký ten úsek opraviť.

Keby sme boli krajina, v ktorej by boli bežné zemetrasenia asi by sme sa nových ciest nikdy nedočkali a geneticky by sme sa radšej opravili tak, že by nám narástli krídla. Lebo len tu sa dá opravovať asi 3 km rok a pol. Plánované ukončenie je v lete 2015. Ale dobre, nie sme tak rýchly, fajn. Úsek je v lese. Faajn. Je tam zlá pôda a veľa toho urobiť. Okej.

No len o kilometer ďalej už asi 3x zničili cestu. Prečo? Lebo len na Slovensku je logika, že opravia cestu, potom si uvedomia, že treba niečo s kanálmi, tak ju zničia, potom ju dajú zase a potom si uvedomia zase niečo a uprostred ciest sú diery lebo menia niečo od kanála. Hlavne nenápadne si napchať vrecká peniazmi. Veď sa blížšia Vianoce, treba si našetriť na darčeky a jedlo, no nie? Takto uvažuje správny človek, ktorý vie hospodáriť.

Alebo namiesto poriadnej opravy ciest lebo jeden úsek sa opravoval 3x a druhý má v sebe diery každý polmeter, prečo tam nenasypať len štrk (či čo) a nevlisovať to do tej starej cesty? To aspoň donúti vodičov spomaliť a všimnú si tých dier lepšie.

A to nehovorím o tých OBROVSKÝCH (to aby som vážne ukázala, že sú obrovské) značkách pri cestách, ktoré hlásajú, že časť financií zariadila Európska únia (bez nej sme jak posratý už, na Vysokých školách je trend mať jednu stranu budovy oblepenú týmito značkami) a podiela sa na to 5 firiem. Presne. Päť firiem. PÄŤ. FIRIEM.

Jedna čerešnička na koniec. Cestu zničili nájazdy kamiónov, ktoré sú samozrejme ťažké a ak sa k tomu pridá buď príliš horúce počasie alebo nasneží, roztopí sa to tak vzniknú obrovské diery. A tak cestú opravia len aby kamióny zase mohli jazdiť touto trasou. Vďaka tomuto mám pocit, že tie cesty opravujú kvôli tomu. Alebo aj kvôli tomu aby potom keď sa zase tá cesta zničí tak aby ju mohli opraviť. A ak tam vpustia nákladné autá tak sa to stane rýchlejšie.

Lebo čo vládne ľudstvu? PRACHYYY!

Dospelosť

12. listopadu 2014 v 13:00 | Audrey |  Môj denník
O tri mesiace a 11 dní budem dospelá. A prvá vec, čo mi napadne na dátume 19.2 je len jedno... NECHCEM!

Ako sa malá som chcela byť dospelá. Prišiel mi to ako krásny vek, 18 rokov. A len som počítala, že ešte 15 rokov, 10, 5... a teraz nie som ani na rokoch. Teraz som na mesiacoch. Mám strach.

Ale ako starnem, vidím za týmto číslom veľa starostí. Postupným starnutím prišla prvá vec. Menštruácia. Ktoré dievča by práve toto netrápilo? Pre niektoré to je úľava, že nie sú tehotné. No pre mňa to je pár dní v mesiaci plného utrpenia. Trpím bolesťami, nechuťou, výkyvmi nálad. Hrôza a des nie len pre mňa, ale aj pre ľudí okolo mňa.

A čím som staršia, tým sa blížim k jednej veci. Maturita. Som v poslednom ročníku a trhám si vlasy, že to nedám, nezvládnem, že nezmaturujem a nie to aby ma prijali na Vysokú školu. A nehovorím o povinnostiach, ktoré ako starší máte. Z každej strany sa vás pýtajú na akú školu chcete ísť a kde a aký odbor a aké semináre máte. A ak im to aj poviete tak len prevrátia oči a povedia, že nechápu prečo si človek vyberá niečo také, kde nebude vôbec zarábať a nenájde si prácu. Na čo sa potom pýtajú? A tak len posúvate výber školy čo najďalej a aj keď odbor viete, radšej mlčíte lebo viete, že by mali keci.

Vzťahy. Nildy som nemala plnohodnotný vzťah, vždy sa to rýchlo posralo. A zistila som, že to nie je pre mňa. Je to príliš zložité a mám pocit, že v dnešnej dobe sú chalani/muži horší ako ženy. Také citlivky som ešte v živote nevidela. Preto veľa osôb mužského pohlavia mi hovorí, že som feministka. Nie som feministka. Len očakávam od toho pohlavia niečo iné. Že nebudú plakať kvôli tomu, že na nich mamka pokričala (hlavne, ak to je dospelý muž) a nenechajú si riadiť život mamou. Že nebudú kolísať z jedného názoru na druhý a ak ide do tuhého tak im je ľúto všetkého čo urobili. No na to už je neskoro.

Ak by som mohla odkázať svojmu mladšiemu JA niečo tak to je to, že nech nikdy nechce dospieť. Detská nevinnosť je to, čo mi chýba.


Emma Normand #1 PROLÓG

10. listopadu 2014 v 13:00 | Audrey |  Emma Normand
Malé dievčatko sedelo na posteli. Na sebe malo bielu nočnú košeľu a bolo prikryté k pasu. Prikrývka a vankúš mali svetlo ružovú farbu s potiskom kvetov čerešne. Posteľ bola z mohutného tmavého dreva. Dievčatko na nej malo dlhé, mierne nezbedné svetlohnedé vlasy, ktoré jej spadali do očí a tým prekrývali jej zelenomodré oči. Tie boli oramované hnedými, dlhými mihalnicami. Noštek mala na konci zaguľatený a ústa v nezbednom úsmeve. Rukami zvierala vankúš a nedočkavo sa pozeralo na oca, ktorý sa blížil k jej posteli.

Kozmetika #1

8. listopadu 2014 v 10:08 | Audrey |  Iné
Posledný mesiac (a niečo) som si kúpila celkom dosť kozmetiky. Všeobecne za posledné 2 mesiace som si kúpila dosť kozmetiky, ale budem tu hovoriť len o mojich najnovších kúskov. Aj tak ich je dosť.

Ako to nerobiť (prepichovanie uší)

6. listopadu 2014 v 14:05 | Audrey |  Môj denník
Pred týždňom som dostala nápad. Urobím si ďalšie dierky na uchu. A tak sa aj stalo.
Nerobila som to ihlou, ale spinkou a viem, bola to najväčšia hlúposť sveta. Ak už som sa to rozhodla robiť sama, mala som si kúpiť ihlu na to určenú (dostupná v lekárni za pár centov). Ale chcela som to hneď! Svoje dve spinky som si pekne vydezinfikovala (aspoň to) a išla na to.
Prvá dierka v pohode. Krása. Bolelo to síce, ale bolo to rýchle a dala som si tam náušničku.
Druhá dierka. Hrôza. Kedže druhá dierka bola robená na mieste, kde to už je hrubšie aj to viac bolelo. Prepichovala som to na trikrát lebo stále mi to zarástlo. Čudovali by ste sa, ako rýchlo ten konček zarastie. Špárala som sa v tom uchu s tou spinkou a keď som konečne dostala dnu a dokonca aj von náušnicu, lial sa zo mňa pot). Ucho som mala vo veľkosti pinpongovej loptičky a červené ako paradajka.

Čistím si to denne acidom bóritým (3%) a musím povedať, že sa mi to pekne lieči. Ja som taký človek, ktorému také veci nerobia problém. Ako malá som sa napichla na plot a v ruke mi ostala diera, ktorá zarástla aj bez šitia. Síce tam nemám teraz cit, ale nehnisalo mi to a ani to nebolo zapálené. A to som si to čistila len vodou.
Alebo som si raz roztiahla ucho tak rýchlo, že som si ho natrhla. Nič. Takže som do toho išla s tým, že nič sa mi nestane. A musím poklopať po dreve, ale okrem toho, že to mám zapálené (ani sa nečudujem) a že si ucho zvyká na to, že tam mám dieru, je to v pohode. Síce to na dotyk bolí ako fras (tak uvidím, či to zvládnem, ak to bude bolieť dlhodobo, vyberám to), ale vyzerá to dobre.

Ale už si asi nikdy nič sama neprepichnem. A keď už, tak s lepšou výbavou.

A dúfam, že ak toto číta človek, čo uvažoval o tom, tak aby si to urobil naozaj buď u profesionála alebo si dal na tom záležať.

Vymedzený čas (2011)

4. listopadu 2014 v 12:00 | Audrey |  Iné
Réžia: Andrew Niccol
Žáner: Sci-Fi / Thriler
Krajina: USA
Dĺžka filmu: 109 min.
Pôvodný názov: In Time


Predstavte si, že môžete žiť len 25 rokov. Potom umriete. Šialené? Nie v tomto filme. V tomto svete, ktorý sa odohráva v blízkej budúcnosti sa platí časom. Lebo ako sa hovorí, čas sú peniaze. Doslova. Ak nezarábate, nekradnete alebo nezdedíte čas, umriete.

Hlavná postava Will Salas (Justin Timberlake) žije z dňa na deň. So svojou matkou Rachel (Olivia Wilde) býva v chudobnej zóne Dayton a iba tvrdá práca im poskytuje dni na viac. K tomu všetkému miestne gangy sú pripravené okradnúť ľudí aj kvôli minútam.

Jedného dňa Will zachráni bohatého Henryho (Matt Bomer) pred jedným z gangov. Ten mu na oplátku dá svoj ostávajúci čas- jedno storočie- a sám sa rozhodne svoj živoť skončiť. No Willa je obvinený za krádež. Will tak odchádza do New Greenwich, kde spoznáva zónu bohatých a chce dokázať svoju nevinu. Tam stretáva Sylviu (Amanda Seyfried), ktorá sa následne stáva jeho rukojemník. Vysoká hra o zmenu pravidiel nespravodlivého sveta sa môže začať.

SPOILERS (môj názor)

Comeback

2. listopadu 2014 v 16:51 | Audrey |  Môj denník
Po dlhej dobe som zavítala na tento blog. Nezabudla som na neho, skôr zanevrela. A ja som po dlhých rokoch zase dostala chuť blogovať. Kto vie, ako dlho mi to vydrží. Vystriedala som pár blogov u ktorých som samozrejme neostala. Dokonca mám svoj vlastný denník, ale do toho nemôžem zakladať fotky a videá a všetko možné :)

A čo plánujem?
Plánujem začať zverejňovať svoje poviedky a možno budem mať vďaka tomu chuť ich aj dokončiť. Nie sú nejako originálne, jedna je skôr taká FF na Kuroshitsuji, ale baví ma to.
Ďalej zverejňovať svoje fotky. Stále rada fotím aj keď k tomu už nie je veľa času.
Potom tu budem zverejňovať svoje keci, ktoré asi nebudú nikoho zaujímať. Ale som snáď jediná, ktorá si rada prečíta takéto veci? Mám rada tieto súkromné denníky lebo ma to baví čítať. Baví ma pozorovať, čo ľudia zažívajú.
A dokonca občas natočím aj video ak bude chuť.
Recenzie, ktoré budú mať širokú škálu. Pôjdem cez filmy a seriály (ktoré teraz pozerám často na to, že by som sa radšej mala učiť) až po make-up.

Osobne dúfam, že tento blog rozkvitne tak ako kedysi. Budem robiť to, čo chcem a písať o tom, čo mi napadne. Nemôžem sľúbiť, že tu budem písať pravideľne, ale mňa písanie stále bavilo a je mi ľúto, že posledné roky len prežívam.


Kam dál