Išli sme na pohotovosť a tam sme boli tri hodiny. Sedela som na invalidnom vozíku lebo som nemohla chodiť. Mama bola vystresovaná tak som ju rozosmievala a preto si mysleli, že mi nič nie je. Išli sme dnu a tam mi položila... opakujem POLOŽILA nie trochu pritlačila chodidlo. Tak som povedala na otázku či ma bolí keď to stíska "Nie". Išli sme na renger a mama ma poriadne poučila, že mám hovoriť keď ma to bolí áno. Tam sme čakali kym urobia renger asi pol hodiny. Išli sme tam a čakali hodinu. Zatial tam bol jeden zhulený chalan a rodičia si mysleli, že má otras mozgu. Potom mal jeden akože bozuľu na hlave eľkosti pinpongovej lopptičky. To by bolo vydno, ale nič tam nemal. A dva súrne prípadi. Potom sme išli my. Povedali, že to zlomené nemám (chvala bohu) a že trochu opuchnuté. V tej chvíli by som mu najradšej strelila. Veď to mám veľké ako,ako... no proste to je veľké. Nakoniec povedal, že len mastiť a poslal nás domov. V aute som poriadne schytala. Mama a oco povedali, že sme tam išli na nič atď. Rodičom neosporujem lebo by som možno dostala po hlave. Ale rada by som im povedala, že tý doktori sú milý, ale blbí. Staím sa, že zajtra ma to bude bolieť viac a že sa dnes ani nevyspím. Boli tam dve asi 20-ročné ženy na učení či na čom a tu prehliadku mi robili ony. Ani nevedeli aký je rozdiel meszi zlomeninou a miesto na chrupavku. Som pre to poriadne, ale fest-mega-úplne NAŠTVANÁ. Nie len pre blbé sestričky čo mi robili prehladku, ale aj na to, že rodičia sú naštvaní. Kým ma nasranosť neprejde nič tu nebude. Len poriadne nasrana a naštvatá Susy

ty vole...toto sa aj mojej spoluziacke stalo...jej povedali ze neeeeee ruku nema zlomenu len opuchnutuuu....toje v pohodeee...moze s nou hybat...nad ruhy den musela ist zase do nemocnice..isla k inemu doktorovi a dostala na mesiac sadru....ti doktori..oooch....