close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Všedné ráno

12. května 2009 v 21:00 | Susy |  Jednorázovky
Sľubovaná poviedka ^^

Mraky zakrívali slnko, ktorého lúče sa chceli dotknúť ciest a panelákov. Všetko som sledovala z okna auta. Išli sme okolo jazera ktoré bolo veľke a malo tvar kruhu. Okolo neho boli stromy a lavičky. Dalo sa tam dobre rozmíšľať. Chodila som tam len keď som niečo nevedela alebo rozmíčľala o mojom živote. Či som sa v niečom rozhodla správne alebo nie...
Zastali sme. Opravovala sa cesta a tak tu boli kolóny. Pozerala som sa z okna ako sa ľudia ponáhľajú do práce, ako utekajú na autobus ktorý išišel skôr, alebo zaspali a meškajú niekde. Nikto, ale nevie prečo zaspali. Možno preto lebo zo svojou drahou polovičkou mal/a romantickú večeru. Alebo bol/a na žúrke a prišiel/a domov neskoro.
Išli sme okolo trhu. Aj ráno je plný žien. Žien preto lebo ženy ktoré pracujú v domácnosti išli na nákup. Ale si urobili voľno. Pozerám sa ako vietnamci predávajú svoj tovar. Viem si predstaviť čo hovorí. "Päťsto,päťsto" Opakuje sa a žena sa naňho pozerá ako keby spaddol zo stromu. "Tjisto,tjisto" Zníži svoju cenu.
Pri tej myšlinke som sa pousmiala. Išli sme cez most. Ľudia čakajúc n zastávke pri moste. Videla som medzi nimy aj svoju kamarátku. Stála tam a na tvári mala stále ten svoj úsmev. Riku ktorú som videla už z dialky bola tmavá a tajomná. Chcela by som do nej len tak skočiť, ale vedela som ž by to nedopadlo dobre. Išli sme okolo panelákov. Boli farebné. Páčili sa mi lebo do okolitého života dali niečo viac. Mali veselé farby. Išli sme okolo aut a to znamenalo, že sme na mieste. Zaparkovali sme a ja som vystúpila. Do nosa sa mi dostal zápach z áut. Plyny ktoré ničia prírodu a okolitý vzduch. Vydýchla som a zmierila som sa s tým, ž takto to bude stále. Ale bola tu nádej, že keď sa presťahujeme na dedinu a do domu bude vzduch čistejší. Vyšla som po schodoch a vošla dnu. Pozdravila som starú ženu ktorá nám otvárala šatne a hlavný vchod. Hovorili sme jej "tetuška". Bola to staršia dáma ktorá keď začula malú nadávku buď z našich úst alebo niekoho iného hneď ho pokarhala. Ako pravá babička. Na škole ju mal každý rád a aj ja som si ju obľúbila. Pri vchode som stretla Clainu. Claina je jej prezývka. Moja je zase Satia. Počkala ma, kým som sa obula a potom sme išli do triedy.
Sadla som si na svoje mesto ktoré bolo už obsadené mojom kamoškou Ebygeil.

Tak to je všekto ^^ Dúfam, že sa vám to páči. Niekedy napíšem o Satie,Ebygeil a Vlaine poviedku, ale až keď dokončím tie čo som začala ^^
 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 pavel pavel | Web | 13. května 2009 v 8:35 | Reagovat

hezké vyprávění, hlavně s těmi vietnamci, to bylo humorné... opravdu typické ráno...pokračují dál :-)

2 Mayako Mayako | Web | 13. května 2009 v 14:26 | Reagovat

jjj aj mne sa to pacilo :) dobry napad :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama