2. června 2009 v 19:07 | Susy
|
Muhehe XD Tak S!muush =33 chcela skôr ďalší diel tak ho tu máte
Názov: ,A aj mne chýba´ posledné slová pre Cullenovcoch. Zatial...
Žáner by Stephenie Meyer
Nepítajte sa na ráno. Bola som úplne unavená a dokonca som si urobila kávu. Dala som do nej tonu cukru a potom som si dala vajíčka a slaninu. Dnes mi bolo jedno čo zjem a vypijem. Keď som dojedla tak som si umyla zuby a snažila sa urobiť niečo s tou slamou ktorú som mala na hlave. Po úmornom snažení sa ich narovnať - čo sa aj trochu podarilo - som sa prezliekla do voľnejších jeansov a do voľnejšieho čierneho trička z nápisom "My love is you". Zobrala som si tažku - kde som hodila peňaženku s peniazmi - a obliekla som si bundu. Obula som sa a keď som už išla nasadnuť na motorku až v tedy som si uvedomila, že na chodníku stojí červené BMW. Začala som pomaly cúvať a keď som bola v rovi/yne s dvermi od spolujazdca tak som zastavila. Chvíľu som tak stála a až potom som zavrela ústa. Pomali som sa pohla k autu a keď som už bola pri ňom spustil automaticky ovládan okienko. Vykuklo z neho... ehm hlava. Alicina hlava.
"Ahoj ^^. Nasadni. Dnes nás do školy berie Emmett s Rosaile a Jasperoml" Pisťala. Len som si vdzychla a pozrela sa do ľava. Sedel tak krásny blonďák s kučerami a strašne vážnou tvárou. Videla som mu na očiach, že trpí a ja neviem prečo.
"A nevadí ti, že z nami pôjde na nákupi aj Rosaile, Emmett a Jasper. Vieš... toto je Rosailine auto a nepožičia ho keď v ňom nie je. A Emmett bude naša ochranka. No a Jasper ma musí stále ochraňovať" Pri tom sa uškrnula. " Už sme počuli od Carlisla, že tu je vrah. Tak aby nás aj niekto ochránil" Nemo som prikívla a pozrela som sa teraz na Emmetta. Trochu som sa od neho odsunula lebo som sa bála, ale keď som sa zase pozrela do jeho tváre hneď som sa uvoľnila. Usmieval sa od svojho brata ktorý sedel hneď vedľa mňa.
"Ako si sa vyspala?" Spítal sa malý elf.
"Dobre. A ty?" Zasmiali sa a Emmett ktorý sedel pri Jasperovi sa otriasal smiechom. Nechápala som to.
"Dobre. A čo sa ti snívalo?" Ešte stále sa otriasali smiechom. Potom som si spomenula na môj sen a otriasla som sa.
"Snívalo sa mi o tom vrahovi. Nechápem prečo, ale už dlhšiu chvíľu sa mi sníva o krásnych,bledých,studených,červenookích a krv pijúcivh upíroch." Chytila som sa ukazovákom brady a urobila som, že rozmíšľam. Všetci primrzlli a ja som počula ako niekto zavrčal. Pozrela som sa tým smerom. Ale až potom som si uvedomila, že to ide z dvoch strán. Od Rosaile a Jaspera.Pozrela som sa cez spätné zrkadielko na Alice. Ta sa len usmiala a povedala.
"A kto v tých snoch býva?" Povedala to s náznakom obavi. Začala som si kúsať spodnú peru. To som stále robila keď som bola nervózna alebo keď som išla klamať.
" Všetci boli muži." ďalej som nepovedala. Ale aspoň ma nemôže obviňovať, že som jej klamala. Predsa som jej povedala polovičnú pravdu.
Keď sme zastali, tak som si to uvedomila až keď vystúpili. Rýchlo som si zobrala tašku a už zatvárala dvere od auta. Pozrela som sa na Emmetta ktorý chytil Rosaile za pás a už odchádzal. Rosaile sa na mňa rýchlo pozrela a keby sa dalo zabíjať pohľadom tak som už mŕtva a určite bez hlavy. Nasucho som pregĺgla, ale to už ma ťahala Alice na hodinu. Hľadala som len jedno auto. Strieborné volvo, ale nebolo nikde. Keď sme boli z Alice sami tak som sa opítala na otázku ktorá ma pálila na jazyku.
"Kde je Edward?"
"No... odyšiel za známimi na Aljašku do Denali. Povedal niečo v tom zmisle ,Pokusím sa vrátiť čo najskôr. Už som ich dlho nevidel´" Aj keď veriť Alice bolo jednoduché tak vete ,Už som ich dlho nevidel´ som neverila.
"Tak ja idem" Zamávala som jej a odyšla do triedy kde som mala trigometriu.
------
Išla som z jedlom na tácke v ruke a hľadala voľne miesto na sedenie aby som sa mohla v kľude najesť. Ale moje plány mi zmárnila Alice ktorá na mňa kývala zo stola kde bol každý. Až na toho, kto mi tam chýbal najviac. Jeho meno bolo Edward Cullen. Sadla som si k Alice a ona spustila.
"Návšteva k nám stále platí." To čo som počula ma vážne dostalo
"Ako to, že o tom nevieme!!!" Bola to Rosaile. Samozrejme
"Carlisle aj Jasper to vedia. A určite už aj Esme" Povedala Alice s kľudom.
"Ona je pohroma. Kvôli nej sa rozpadávame" A na menovanú sa pozrela. Na mňa.
"Nie je jej vina, že odyšiel! Povedal, že sa vráti a ja to vidím. A aj mne chýba" Stuhli. Niečo prezradili a ja neviem čo.
"Je to moja vina, že odyšiel" Zašepkala som
"Hej. Keby si tu nebola tak by sme mali kľud!!!" Vraždila ma tak ako pohľadom tak aj slovami Rosaile.
"Keby tu nebola tak by bol stále smutný!!!" Sykla na ňu Alice. Rosaile sa postavila a už chcela odýsť, ale postavila som sa ja.
" Viete čo!? Ja na to z vysoka kašlem. Tak ako povedala Rosaile tak vám len ničím život. A mne ničíte život tiež lebo ma nenávidite. A rada by som bola keby to tak nebolo. Ale vy ste niečo iné ako mi. Ako som povedala Edwardovi poviem vám to. ,Zistím čo ste´ Aj keby to malo byť po zlom." Otočila som sa a cítila som pohľady všetkých na mojej tvári a chrbte. Určite všetci videli ako sa tu hádame, ale o čo to pre nich môže byť ukradnuté.
" A keby niečo. Aj mne strašne chýba" Posledné som zašepkala, ale aj tak dosť nahlas aby to počuli.
"Čo sa tak pozeráte!? To nemáte nič iné na práci len sa pozerať ako sa tu niekto rozpráva!? Ste dosť trápny a ubohý" Zakričala som a vybrala sa k odchodu. Keď som bola z jedálne preč nemala som namierené do triedy, ale domov. Uliať sa z hodiny je pre mňa teraz najlepšia možnosť. Vonku pršalo a ja som utekala domov. Hodila som tašku na dlážku a utekala zase von. Do dažďa k motorke. A z motorkou do Denali............
Uaa ... ja viem, že krátke, ale nie som robot Myslím.
A vlastne budte radi, že som niečo napísala lebo v poslednej dome ma myslenie stojí veľa námahy
ze kraaatkeeee O.o
ved to je jak moje DVA diely ty kks...aaa hej hej aj ja mam GENIUS ale nie taky :)