Po dlhej dobe ( keď píšem ldhej tak dlhej :D) tu davam ďalšiu časť :D Dala som si na nej záležať lebo ďalšia kapitola tu nebude tak ľahko. Možno keď ju bude niekto čítať :D Tak tu ju máte. A zase bez obrázka. Príde mi už zbytočné ich sem dávať a robiť ( a kopírovať XD)
A zase je to presladené ( som strašná romantička :D)
Tento diel je taký čudný sám o sebe :D Fakt už neviem čo napísať. Asi len to, že zajtra tu bude Súmrak trochu inak :D
Otvorila som oči. Tma ktorá ma obklopovala bola nepríjemna. Mala som pocit, že ma pohlcuje. Svetlo ktoré bolo v dialke sa nepribližovalo, ale vzdialovalo. A ja som si necítila nohy. Spadla som ako handrová bábika na zem. Rukami som svoj pád zmiernila. V rukách som pocítila bolesť. Neuniesli ma a ja som spadla tvárou na zem. Zem bola mäkká ako tráva. Bola to tráva. Ale každé steblo trávy ma rezalo. Cítila som ako sa mi zarezávajú do kože. Ako pretrhávajú moje oblečenie. Na tvári ma nepríjemne rezali. A okolo mňa sa začalo vyjasňovať. Okolo mňa bol živý plot. Na prvý pohľad to bolo bludisko. Otočila som hlavu do predu aby som sa pozrela do svetla. Bolo ho vidieť už len ako malú bodku. Cítila som bolesť. Cítila som ako mi niečo pretrháva ucho. A potom som periferným videním videla tenký strom od krvi. Cítila som ako sa mi ďalšie stromčeky zarezávajú do kože. A mna ruky konečne trochu poslúchli. Plazila som sa k svetlu. Nohy ma nepočúvali. Stále keď som pritlačila na zem rukou aby som sa odplazila som cítila v ruke ostrú bolesť. Svetlo sa oddialovalo a nakoniec bola všade tma. Vzdala som to a nechala spadnúť moje bezvládne telo na zem. Tráva ma prepichla a stromčeky ktoré začali podomnou rásť. Pomali ma bolestivo prepichovali. A mna obklopila tma.
Trhnutím som sa zobudila a otvorila oči. Za oknom bolo zamračené. Počula som ako kvapky dažďa bubnujú na okná a strechu. Okopala som zo seba prikrívku a rukou si utrela pot ktorý som mala na čele. Zatvorila som oči a rukou som na stole nahmatala budík. Dala som si ho ku tvári a otvorila jedno oko. Pol ôsmej. Budík som hodila na zem a rýchlo vstala. Zabudla som na školu. Rýchlo som si zobrala veci a z chodbi som si zobrala uterák. Vkĺzla som do kúpelne a zamkla. Rýchlo som sa osprchovala, umyla zuby a obliekla. Odomkla som a skĺzla sa na zábradlý od schodov.
"Zaspala si," Povedal brat.
"Vôbec som si toho nevšimla!" Moja veta bola plná irónia. Uškrnul sa a hodil mi školnú tašku. Obula som sa a prehodila si cez plecia bundu.Tašku som stále džala v ruke.
"Diky," poďakovala som a zobrala si kľúče od auta. Ešte raz som sa pozrela na hodiny ktoré boli na chodbe. Ukazovali päťnásť minút do ôsmej. Rýchlo som vybehla von a nastúpila do auta. Naštartovala som a viezla sa rýchlo do školy.
Do školy som prišla päť minút pred ôsmov takže som to stihla len tak tak. Ale nemohla som nájsť miesto na zaparkovanie. Tak som musela ísť za školu a tam bolo skoro plné parkovisko. Našla som si miesto a pozrela na hodinky. Päť minút po ôsmej. Fajn meškám. Vystúpila som, ale zavybroval mi mobil vo vrecku jeansov. Zobrala som ho a pozrela sa kto mi volá. Bola to SMS-ka. To číslo som nepoznala a písalo sa v nej aby som išla do lesa za školou. Fajn aj tak prvá hodina bola španielština a ja som ju mala v riti lebo mśom ju nevedela. Tak som si odložila mobil, zobrala si tašku a išla do toho lesa. Keď som bola dosť daleko od školy rak sa predomnou zjavil.... ON. Stál päť metrov predomnou a tak som za ním išla. Jeden meter, druhý meter, tretí meter... A keď som išla prekročiť štvrtý meter zakopla som. Padala som a padala ( spomalený záber) až som spadla do jeho rúk.
No dobre to hore som si vymyslela. Stála som od neho desať metrov a pri štvrtom som spadla no toho blata. Presne tvárov. Ale on sa mi nevysmial. Prišiel ku mne a kľakol si tam.
"Si v poriadku?" Spítal sa. Jeho hlas mi pripadal o veľa krajší. Pozrela som sa mu do očí ( čo bol problém lebo som mala tvár od blata) a skoro som sa roztopila. Zobral mi tvár do jeho teplích dlaní a utrel mi tvár. Začal sa prinližovať až bol pár milimetrov od mojej tváre. Pozeral sa mi do očí a normálne sa ma pítal či to môže urobiť. Dala som ruky okolo jeho krku a prekonala tú diaľku. Pobozkala som ho ( a stále som sedela v tom blate )
"Milujem ťa," odtiahla som sa od neho a vyznala sa mu. Usmial sa, chytil ma do náruče a utekal so mnou preč. Rotźtahol krídla a letel so mnou cez les. Keď zastal, položil ma na zem a stiahol svoje krídla. Stáli sme za mojim domom. Keď som išla dnu aj s Angiem za chrbtom všimla som si môjho auta pred domom. Zdvihla som obočie a pozrela sa na Angieho. On sa len usmial a mne sa zatriasli kolená. Otvorila som dvere, vyzula sa a išla do obývačky. Nemsrdela už ako rat. To bolo čudné. On tam sedel a krútil si s kľúčami od auta.
"Ahojte naše zamilovaná hrdličky." Uškrnul sa.
"Debil," Pristúpila som k nemu bližšie a zobrala si kľúče. Hodila som ich na stôl a oznámila " Idem sa umyť,"
Išla som do kúpeľne. Blato už zaschlo a tak to išlo horšie zmiť. No keď som si to zmila a pomali kráčala do obývačky počula som zaujímavý rozhovor.
" Si do nej naozaj zamilovaný?"
"Hej, milujem ju,"
"Ale vieš nebudeš môcť na ňu tlačiť, je citlivka a hysterka." Debil, pomyslela som si.
" Ja viem. Ale milujem ju taká aká je."
" Ale keď váš vzťah bude už vážnejší a dôjde aj na..." ďalej som nepočúvala, ale potichy višla pár chodov. Išla som zase dole a potom som si sadla k Angiemu na gauč.
" O čom sa tu bavíte?"
Ten sen bude mať veľa s ostatnými kapitolami :D

Ach..do čítania sa dám až ráno....predsa je uz jedna hodina....:) uz to mam aj v oblubenych aby som nezabudla
D

a pocuj..toco ta napadlo...ze V SNEHU