close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Rodičia

2. září 2009 v 22:47 | Susy |  O mne
Stále som si myslela, že mám obydvoch rodičov, ale zistila som, že nemám ani jedného. Vedela som prečo, ale nikdy som si to nechcela pripustiť.
Zase niečo z môjho života. Je to skôr súkromná vec, ale potrebujem to niekomu napísať a prečo nie celému blogovému svetu?

Od malička som mala radšej oca ako mamu. Hlavne preto lebo mi toho dovolil viac ako mama. Ale aj preto lebo mama vo mne videla len chyby a nie to dobré. Ale potom sa to zmenilo. Oco odišiel najprv na mesiac do Bratislavy ( bývali sme inde) a potom do Anglicka. Išiel si nájsť lepšiu prácu. No v tedy keď odišiel do Anglicka sme nemali peniaze a ja som mala už ako malá svoje úspori. A tak mi ich mama zobrala a utratila na jedlo a tak. Do teraz mi ich nevrátila. Potom, sa oco vrátil a začal pracovať v Bratislave. Zarábal veľa a ja som sa stále viac a viac odpútavala od svojej rodiny, priateľov. Stále som do tej doby čo oco nikde neišiel bola šťastná a veselá. Chodila som od rána do večera von. No potom som našla internet a samotu. Vyhovovalo mi to viac ako byť pri rodine. Lebo hádky sa zväčšovali stále viac a viac čo len oco prišiel domov. A tým sa zväčovali aj moje červené opuchnuté oči. Presťhovali sme sa a ja som v tej dobe tak milovala samotu, že som prestávala chodiť von z izby. Len sa najesť, do školy a urobiť hygienické vec. Oco pricházdal domov stále menej, až som sa rozhodla skoncovať zo samotou. Vybrala som sa von a našla si kamarátku. Ale moje šťastie netrvalo dlho. Presťahovali sme sa do malého bytu v Bratislave. Hádky pomaly ustáli, ale ja som von nechodila. Nemala som náladu lebo rodičia sa zmenili. Oco je skoro workoholik lebo stále je za počítačom a pracuje. Má stále blbú náladu a ja sa ho bojím. Bojím sa vlastného rodiča, bože!!! Bojám sa ho, že len čo ho o niečo požiadam začne na mňa kričať.
A moja mama len čo, zmienim nejaký nápad ( aj keď zlý a k tomu pripustím si aj chybu) zaačne na mňa vrieskať a začne hovoriť aký ona mala ťažký život.

Ako keby zabudli, že ja sa dokážem roplakať aj kôli tomu, že som rozliala vodu. Vôbec nemyslia na to ako sa pritom cítim keď začnú vo mne vidieť chyby. Predsa stále si mama priala inteligentné, slušné, blondavé, modrooké dievčatko a narodilo sa jej blbé, citlivé, nevychované, hnedovlasé dievča kktorá nevie ani pozdraviť.

Prepáčte za môj prejav citov, ale potrebovala som sa niekomu zdvôveriť. Brat ma už videl pred mesiacom sa tak zosypať a stále je to častejšie a častejšie. Prepáčte za gramatické chyby,možno opravím. Ja si idem ľahnúť a plakať nad mojim životom.
 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 Mayako Mayako | Web | 8. září 2009 v 16:00 | Reagovat

no to fakt jak clanok o mne...mne mama nadava prave teraz..ako myslim v tomto obdobi nie dnes...ze nevychadzam z izby, len jest a do skoly...kedze spim uz konecne v mojej posteli v detskej:) u nas je to tak, ze ja som mala rada obidvoch rodicov, lebo mama sa starala a otec bol ten vtipny :) len on sa potom...nazvyme to..POKAZIL...a uz asi take 2 roky sa s nim nebavim..a to zijeme v jednom byte..a nebavim sa s nim tiez preto lebo som sa ho aj bala..hocico urobit aby nekrical..nemozem ti povedat ze najdi si nejaku zabavku pri com sa odputas ako mam ja kreslenie...lebo to robis tiez v samote...tu uz len fakt kamarati pomozu...aj ked si myslis ze ta nerozveselia...tak niekedy tak prekvapia, ze clovek len kuka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama