close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Súmrak trochu inak 17.

24. září 2009 v 20:38 | Susy |  Súmrak trochu inak
Po dlhej dobe ďalšia kapitola. Užijte si ju. Prepáčte za chyby. Tento diel bude taký horúci XD A aj smutný lebo niekto umrie :(


Tvar auta som už spoznávala. Bolo to strieborné volvo. Aj keď v tme som farbu veľmi nevidela a pred očami sa mi zahmlialo. Jeden z mužov sa ku mne nahol a rotrhal mi tričko a rozopol nohavice. Stiahol mi ich po lítka a potom sa dotíkali mojich pŕs. Ale volvo prudko predomno zabrzdil s otvorenými dvermi od strany spolujazdca. Nemohla som sa postaviť lebo mi pritom ako auto zastavilo stúpil na stehno ľavej nohy. Slzy mi vystrieli ( no len si to prestavte XD) z očí a stekali po mojej brade až dopadli na moje telo. Edward vystúpil a mne sa uľavilo ( pozn. autora: nie tak ako plyni ako tie ľudské, ale ako tak XD). Aj keď vyzeral strašideľne nebála som sa ho. Mala som ho rada. Priblížil sa k ním a oni utiekli. Cítili z neho hrozbu. Pristúpil ku mne. Už vyzeral kľudnejšší, ale stále mal ten vraždiaci výraz. Ja som si zatial rukami krila moje partie a dávala si nohavice na riť. Pristúpil ešte bližšie a odviazal mi šatku ktorú som mala cez ústa. Keď som sa naňho pozerala z blízka mal čierne oči. Dal si dole bundu ktorú mal na sebe a dal mi ju cez plecia. Rýchlo som cez rukávy strčila ruky a zapla si ju. Potom som Edwadovi skočila okolo krku. Stuhol, ale nevšímala som si ho. Slzy mi stále stekali po tvári a ja som sa k nemu ešte viac tiskla. Aj keď bol fakt, že mám niečo z nohou a trasiem sa od zimy bola som šťastná. Edward nič, nerobil a ja som sa k nemu pritiskla tak, že som sa ho dotýkala celim mojim telom. Edward si dal pomaly ruky na môj chrbát. Neviem ako sme tam dlho stáli, ale prestala som plakať a už mi nebola zima aj keď Edward bol ľadový. Strašne ľadový. Pomaly som sa od neho odtiskla a pozrela sa mu do tváre. Ruky som mala stále za jeho krkom. Oči mal skoro zlaté a ako rozpustené zlato. Priblížila som sa k nemu ešte viac, ale to už som sa musela postaviť na špičky nôh. On tam len tak stál, ale naklonil hlavu do predu ako keby to chcel tiež. Priblížila som sa ešte viac až som cítila jeho dych na mojich perách. Pozrela som sa mu do očí ktoré preskakovali z mojich očí na moje pery. Prekonal tu poslednu hranicu medzi nami a pobozkal ma. Bol nežný a opatrný. Jeho pery boli nežné položené na tych mojich. Nemohla som to považovať za prvý bozk, ale chcela som viac. Zavrela som oči a pomali pootvorila svoje ústa. Vedel, čo tým autor chcel povedať a tak aj svoje otvoril a vnikol svojim jazykom do mojich úst. Naše jazyky sa preplietali. Už som nemohla dýchať, ale on ma nechcel pustiť. Jeho nežnosť sa vytracala a nahradila ju chtíč. Jeho opatrnosť vymyzla a na jej miesto pišla vášeň. Prirazil ma o stenu. Aj keď som si uvedomovala, že na tomto mieste ma skoro znásilnili bolo mi to jedno. Teraz som tu bola len ja a on. A moja blbá noha. A môj dych. Už som nemala kyslík a on to vycítil. Odtlačil sa odo mňa ( asi aj nerád) a pozrel sa mi do očí. Ja som ich pomali otvorila a zrýchlene dýchala.

"Edward?" Šepla som. Nebola som schopná povedať niečo nahlas.
"Čo je?"
" Milujem ťa." Zčervenala som sa.
"Aj ja teba milujem."
" Si upír, však? Ale neublížiš mi."
"Áno som. Ale neublížim." Všetko sme hovorili tak ĺahko. Tak ľahko by som sa mu teraz oddala, ale sme na ulici.
"Chcem ísť domov." Prikívol a pomali som si išla sadnúť na stranu spolujazdca. Rýchlo prebehol na svoje miesto a vyrazil. Ja som zatial napísala Jessice a Angele smsku, že som v poriadku a že sa ospravedlňujem. Keď som dorazila domov, všade bola tma. Pozrela som sa na hodinky a bolo niečo po polnoci. Edward potichi zavrčal. Zľakla som sa a vybehla z auta. Vletela som dnu a rovno do kuchyne. Vykríkla som. Bol tam Charlie. Ale sedel na stoličke, hlavu mal na stole a všade bola krv. Edward bol hneď za mnou. Ako v tranze som sa pozerala na zubožené telo môjho otca ktorý nejavil žiadnu známku života. Po tvári sa mi zase začali kutáľať slzy. Edward ma pomali zobral do náručia a odviezol do auta. Viac si už nepamätám, asi som zaspala
 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 Ania-Chi Ania-Chi | E-mail | Web | 25. září 2009 v 18:44 | Reagovat

SOM SPÄŤ!!! =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama