close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Ja si vyberiem cestu

11. října 2009 v 21:16 | Susan |  Jednorázovky
Tak moja prvá "profesionálna" jednorázovka. Prepáčte za pravopisné chyby, slovina mi nikdy poriadne nešla :D

Každý sa narodí, prežíva krásne, ale aj smutné okamihy a každý umiera. Rada by som vám porozprávala môj príbeh. V našom svete je to príbeh,ktorý môže prežiť iba jeden.V ľudskom je to zase len príbeh ktorý vám pred spaním hovorievala babička.
Perex



S môjho meča pomali stekala krv až na zem. Vlastne len na telá mŕtvich nepriateľov a mojich ochráncov. Museli ma ochraňovať lebo som bola princezná, ktorá bude viesť kráľovstvo po smrti môjho otca... kráľa Anthonina. Bol to namyslený, nadutý, ale oddaný elfský šľachtic, ktorý po vražde mojej mamičky si zobral za ženú inú.
Margaretu... teda, teraz už kráľvnú Margaretu. Bola ako môj otec namyslená, nadutá, rozmaznaná elfská šľachtička, ktorá milovala bohatstvo. Preto sa vydala za môjho otca.

A ja som ich musela ochraňovať. Vojaci ochraňovali mňa a ja môjho otca a moju macochu.
,,Princezná Elizabeth... prestante bojovať!!! Ste šľachička a budúca kráľovná..."
"Mne to je jedno!!! Bola som vychovaná tak, aby som ochraňovala to čo mi je drahé, a nie aby som sa na to pozerala ako to ničia Norilianovia!!!"
"Ale..."
"Žiadne, ale!!!" zakričala som, ale už bolo neskoro. Meč jedného s mojich ochránco spadol na zem. Bol mŕtvi.
"Ani sa nepohni a ja ťa nezabijem!!!" niekto mi držal nôž u krku.
"D-d-dobre" zakoktala som. Prišli ku mne ďalší a ja som rozmýšľala pečo ma neprišli zachrániť.
---------
Zobudila som sa a prvé čo som vydela... bola tma. Mala som zaviazané oči, tak som si ju chcela dať dole, ale nemohla som ponúť rukami. Mala som ich zaviazané.
"Konečne si hore" začula som krásny,zamatovo čistý hlas.Zamilovala som sa do neho na prvý pohľad.
"Kto-kto si?" vykoktala som.
"Volám sa Hashi (číta sa: Haši). Ty si určite Elizabeth"
"Tss... prečo ťa to zaujíma?"
"Potrebujeme ťa na boj"
"Prečo?"
"Heh... si z rodu Seenriovcov (číta sa:Sénrijovcov)..."
"Len pre to?"
"Samozrejme, že nie. Len raz za niekoľko tisíc rokov sa narodí chlapec... v tvojom prípade dievča, ktoré ma schopnosti vymretého rodu Enriovcov (číta sa: Énrijovcov)..."
"Takže mám nejaké schopnosti?"
"Áno"
"A aké?"
"To sa nikdy nezistilo"
"Aha"
Odviazal ma a postavil. Chytil ma za ruku a bez slova ma viedol po dlhej chodbe osvetlenú lampiónmi. Zaklopal na dvere pred nami a vošli sme dnu. Pustil ma, chytil za hlavu a donútil ma sa ukloniť.
"Áh... ty si Elizabeth... konečne sme ťa dostali. Teraz pracuješ len pre nás a nikoho iného" počula som odporný, slizký hlas. Hashi mi dal ku krku nôž a sykol
"Odpovedz!!!"
"Nikdy nebudem pre vás slúžiť!!!"
"Nemám na výber!!!"
"Chcem ísť svojov vlastnou cestou!!!" zakričala som a postavila sa.
"Hahahahahahaha... ty už nemáš život, tvoj život neexistuje!!!"
"Prečo by neexistoval?"
"Myslia si, že si mŕtva!!!"
"N-nie!"
"Ale áno...hehehe... takže nemáš na výber"
"JA si vyberiem cestu!!!" zakričala som a snažila sa utiecť. Hashi mi, ale v tom zabránil tak, že mi zaril nôž do brucha.
"Keď si tak chceš vybrať cestu... dám ti dva možnosti. Buď budeš bojovať alebo umrieš"
"Tak to radšej umriem!!!"
"Dobre" dal im znak aby ma zabili.
"Ešte si to môžeš rozmyslieť"
"Radšej UMRIEM ako by som vám mala slúžiť!!!"
"Je to tvoja voľba!!!"
Hashi si zobral meč a rozmachol sa. V celej miestnosti bolo ticho.
----------------------------------
"Kde-kde to som?"
"Si v nebi" počula som nádherný hlas. Obtrela som sa za ním a vydela som tam stáť krásneho,bieleho anjela. Jeho krídla vyzerali ako zo sametu a jeho hlas aj tak bol počuť.
"Ja-ja som umrela?"
"Áno...bohužial, ale ty si si to vybrala s vedomým, že umrieš. Vieš čo si chcela v živote dosiahnúť?"
"Nie...vlastne áno. Chcela som mať krásnu rodinu a byť šťastná..."
"Poď so mnou..." postavila som sa a išla som za ňou. Priviedla ma ku krásnemu zrkadlu a aj poriadne veľkému.
"Ukážem ti... tvoju cestu..."
"Čo je to tá "cesta"?"
"Je to životná cesta. Je tam vydieť tvoj život..."
V zrkadle sa ukázala cesta. Zo začiatku bola krásne rovná, ale potom bola kľukatá.
"Prečo je rovná?"
"To sú tvoje úspechy. Tu vydno, že sa ti zo začiatku života darilo..."
"A prečo je potom zdeformovaná?"
"To sú tvoje neúspechi. Tvoj život ešte nevedel čo chce a nakoniec sa aj rozhodol. Tu zase vysno koľko krát si mala problémi..."
"Prečo sú tam dva pári nôh?"
"Jeden paŕ je tvoj a druhý je môj. Celý život som ťa spevádzala..."
"Prečo je pri zdeformovaných cestách len jeden pár? Ty si ma pri mojich problémoch opustila?"
"Nie... to su moje nohy. Ja som ťa niesla..."
"Prečo?"
"Lebo som tvoj anjel... a chcela som ťa ochraňovať"
"Prečo si ma neochránila
keď ma išiel zabiť?"
"Lebo nemôžem ťa ochraňovať pred vecmi ktore si si vybrala ty sama..."
"Aha..."
"Teraz...aj ty budeš v nebi ako anjel. Máš na to čistú dušu a svedomie..."
"Takže to znamená, že ma opúšťaš?"
"Nie...ja som teraz tvoja rodina..."
"Dobre... ako sa stanem anjelom?"
"Musíme ísť k Bohu a on ťa urobí anjelom..."
"Dobre...ideme..."

Vybrali sme sa k Bohu a ja som prešla nádhernou bránou. Zastavila som sa lebo som niečo cítila na chrbte. Pozrela som sa tam a boli to krídla. Stala som sa anjelom.

Naša životná cesta sa mení. Musíme si premyslieť čo v živote chceme robiť a až potom konať. Aj keď si ju vyberieme, len tvoja SMRŤ ju môže zmeniť
 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 kkf kkf | 21. března 2010 v 11:22 | Reagovat

kráásna :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama