Tak ďálšia báseń len teraz o trochu dlhšia.
Vidím tmu,
to sa nezmení.
Chcem vidieť mu,
priamo do očí.
Vidím tmu,
no nebolo to tak vždy.
Videla som krás prírody,
videla som mu do očí.
Teraz každú noc,
kričím zo spánku.
Lebo čo nechcem vidím,
vidím niečo čo ma ničí.
Každý vie, že ,, mi" nemáme sny.
Ale tý čo na začiatku videli sú iný.
No, aspoň nie som sama,
lebo ho mám.
Milujem ho
a viem, že aj on mňa.
Ale stále si nevie odpustiť
niečo čo mi až tak nevadí.
To, že on ma pripravil o zrak...
