Tak po dllllllllllllllllhej dobe ďalšia kapitola. Dala som si na nej záležať ke´d tu bola naposledy v auguste. Hehe -_-" A asi ešte 10 kapitol a je koniec. No nebojte, sa bude aj druhá séria :D
Na druhy deň som musela urobiť to najdôležitejšie. Teda zarezervovať lístky do lietadla, potom nejaký hotel a auto. Rozhodla som sa, že čím skôr tam pôjdeme, tím skôr tam prídeme. Ehm. No, takže som sa rozhodla, že pôjdeme do rýma hneď 17 októbra. No, lepšie ako nič. Potom som rezervovala hotel Grand Hotel del Gianicolo pri Santa Maria v Trastevere. V tomto kostole, ktorý je najstarší kostol v tomto meste, sa nachádzajú starci a šľachtici. Lenže, o niečo hlbšie ako je hlavná miestnosť. Žiadny človek neprišiel na to, že tam niekto žije. Vlastne, v tomto kostole sú jedne dvere. Vlastne, skor nejaká kamenná doska. Pod tou "deskou" idú schody. Sú strašne staré. Tých schodov je len päťtisíc osemsto devedesiatšesť. No, ale zvyčajne nám to trvá len pár minút. Lebo sme samozrejme extra rýchly. Ok, prestaňem sa chválit.
Potom som zarezervovala nejaký mercedes s čiernymi oknami. Samozrejme, nechceme sa pred tou krásnou fontánou, čo tam je premeniť na nejakého anjela. Hehe.
Vlastne, veľmi si nepamätám ako to tam vyzerá . Jasne, opísala som vám to skvele, ale bola som tam len raz a to ešte keď bol môj brat so mnou a bol stále anjelom života. Takže, ani anjelské spomienky niesu nič moc. Aj mi zabúdame.
Keď som to všetko urobila, bolo už tri hodín po obede. Na školu som sa vysrala, ani neviem aký je deň. Takže som tam zavolala a odhlásila som sa. Keď som prišla dole, všade bolo prázdno. Angeho som nevidela. Išla som do obývačky a tam ležal roztiahnutý na pohovke. Lenže nezmestila sa mu tam hlava a tak mu vysela z pohovky. Z úst mu tiekli sliny. Neubránila som sa smiechu. Rýchlo sa prebudil, utrel si sliny a normálne si sadol. Potom s výrazom jasomničnerobil sa na mňa pozrel. Prestala som sa smiať a len sa naňho usmiala. Sadla som si k nemu a položila hlavu na jeho nohy. Začal sa hrať s mojími vlasmi. Neviemm ako dlho sme v tejto polohe boli, ale keď som sa pozrela na hodinky, ukazovali pár minút po desiatej. Večer.
"Tabitha?" Zrazu sa moja Angína ozvala
"Hmmm?" Mala som zatvorené oči a nechcela som prerušiť túto krásnu atmosféru.
"Stojím ti za to?" To, čo sa ma spítal, ma vydesilo. Rýchlo som si sadla a bolo mi jedno, či preruším tú krásnu atmosféru.
"Jasne, že stojíš. Milujem ťa. To ja by som sa mala teba písať. " Usmial sa keď som sklonila hlavu a očervenela som. Nežne mi chytil bradu a zdvihol mi hlavu. Pomali sa ku mne priblížil až ma nežne pobozkal.
"Aj ja teba milujem." Povedal, cez bozky ktoré mi dával. Ach, ako som ho milovala.
V tú noc som rozmíšľala o veľa vecí. Napríklad, o tom čo sa môže stať. Čo keď som porušila pravidlo tak, že ma len nepremenia na anjela smrti, ale ma rovno zabijú. A čo keď zabijú Angeho?
Len na jednu variantu som nechcela myslieť, ale musela som. Čo ak, mňa nechajú žiť, ako anjela smrti, ale s podmienkou, že opustím Angeho?
A v tú noc som nebola ďaleko od pravdy...
Tak dúfam, že sa vám to páčilo, a že sa na mňa nebudete hnevať.
V ďalšej kapitole uvidíte :D
"O tri dni cestujeme Ange..."
"Milujem ťa..."
"Aj ja teba."
"Bojím sa..."
"Čoho?"
"Že nám dajú ten najhorší trest..."
Máte sa na čo tešiť :D

No... keď bude čas, tak si to prečítam celé od začiatku... Nerada preskakujem kapitoly xP aj súmrak trochu inak bysa patrilo už prečítať... uff... všetkooo sa mi taaak nahromadilo xP neviem ani, kde začať..... :]....