close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

11. Predčasný strach

20. listopadu 2009 v 15:51 | Susan |  Porušené pravidlá
Hohoho, toto je predčasný vianočný darček. Potom bude ďalší a ďalší až nakoniec budú Vianoce. Tešíte sa na Vianoce? Ja hej, každý kto má rad moje všetky poviedky tu budte už od rána presne na Vianoce. Z každej poviedky, tú budú nové časti a dokonca možno aj nejaké prekvapkanie :D

Na ďalší deň som si škrtla vo svojej hlave jeden deň zo siedmich. V ten ďen ma ráno čakalo prekvapenie. Aj keď Ange ráno zmizol nemyslela som si, že mi urobí tak úžasné raňajky. A bolo toho veľa. Kto by si pomyslel, že jedeň človek dokáže ziesť, desať palaciniek, tri voslké oka a štyry toausty. No, je aj pravda, že som minulý deň nič nejedla. Keď som tú veľkú porciu zjedla, povedala som si, že v ten deň už nič nezjem.


Ange bol celý deň ku mne milý aj keď sme veľmi nehovorili. Vlastne rozprávali sme sa až večer.

"Ange, o tri dni cestujeme." Nadhodila som pri telke presne o pol deviatej.
"Aj ty si tak nervózna?"
"Strašne, ani si nevieš predstaviť, ako mi je."
"Viem," Potichu si vzdychol. Asi dúfal, že to nepočujem.

Keď sme dopozerali horor Oko, mala som nakakané v nohavičkách. Tiskla som sa k Angemu a dúfala že nepocítil môj strach. On ma len pomali pobozkal a odniesol do vane. Urobil mi úžasnú kúpeľ. Aj keď som vo vani bola sama, umyl mi aspoň chrbát.
"Milujem ťa,"
"Aj ja teba Tabitha,"
"Ja viem." Usmiala som sa naňho.
"Ange?"
"Hmmm?"
"Koľko máš rokov?"
"Ľudských alebo anjelských?"
"Ľudských?"
"No premenili ma, keď som mal devetnásť a teba?
"Mňa v sedemnástich. A tých anjelských?"
" No, budem mať o päddesiat rokov šesto."
"Heh, ja mám o dvadsať rokov štyristo.L" Uškrnula som sa. Odhrnul mi vlasy zo šíji a pobozkal ma tam.

"Ďakujem, môžeš ísť." Zobrala som mu hubku z ruky.
Potom, ako som sa obliekla som prišla do izby. Ange ležal na posteli a mal zatvorené oči.
"Ange?"
"Ano, Tabi?" Tá zdromnenina sa mi páčila. Skočila som do postele.
" Bojím sa..."
" A čoho." Otvoril oči a pozrel sa na mňa. Ja som si ľahla na jeho hruď a odpovedala.
"Že nám dajú ten najhorší trest..."
"A vieš aký je nahorší trest?"
"Nie... a ty?"
Bolo ticho, neodpovedal. V tú noc som si uvedomila jedno. Že o sebe ešte veľa nevieme...

V ďalšej časti uvidíte:

"Prečo mi to nechceš povedať?"
"Nechcem ťa ohrozioť!"
"A ako ma môžem ohroziť keď o pár dní, možno ani jeden nebude žiť!!!"

"V živote, je všetko nespravodlivé, Tabb..."
"A najviac ty!"
"Už ti to niekto povedal?! Si sobecká!"

"Láska, nie je hra..."
"Uvedomujem si to."
"Tak prečo sa tak chováš?!"
"Lebo ani ty nevie veľa o mne..."
 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 JuMi JuMi | Web | 4. prosince 2009 v 16:30 | Reagovat

Hustýý mě dse to hrozně líbí ta povídka XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama