close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

13. Tabbin príbeh, 14. Angeho príbeh

24. prosince 2009 v 13:00 | Susan |  Porušené pravidlá
Tak, tu je moja poviedka. Rovno dve kapitoli. Mali byť štyry, no ja som na to úplne zabudla. No a tak tu máte len dve.

13. Tabitin príbeh.

"Ako to myslíš?" Spýtal sa bez dychu. Sklopila som hlavu. Naklonil sa na ku mne a zašepkal mi do ucha "Povedz mi to, prosím." Jeho sladký dych, mi ovjal tvár. Aj keď mi predtým, nechcel nič povedať, povedala som si, že keď mu to poviem ja, povie mi to aj on.
" Začalo to pred 427. rokmi. Moja matka a otec mali obydvaja 18 rokov. V tej dobe, to bolo neskoro, zvyčajne sa vydávali ženy v 15. No, moji rodičia boli iný. Matka pochádzala s chudobnej rodiny, ale otec všetko zdedil. Vlastne, môj otec našiel moju matku na pokraji smrti. Potreboval, krásneho, oddaného potomka, ktorý povedie jeho pozemky. Jedine, čo mali spoločné bol gotický štýl, ktorý v tedy bol módou, až nakoniec vyvrcholil do renesancie.

Moji rodičia boli na dobrej úrovni. Mali dosť peňazí a pozemkov na to, aby chodili na všetky večierky. Lenže matka, si na to nevedela zvyknúť, aj keď mu ďakovala za život. Moji rodičia postupne starli. V 20. narodila sa im dcéra Fatima. Otec bol rozzúrený a tak svoju dcéru ignoroval. Boli stále bohačšý a bohačší. Lenže, moju matku považovali za ženu, ktorá nevie obnosiť potomka-syna. Otec bol zúrivý. Potreboval syna, aby mu dal celý majetok. V tej dobe sa žilo krátko. Najvyšší vek, bolo 50 rokov. Moja matka nakoniec ottehotnela v 29. Otec sa jej vyhrážal, smrťou, keď dieťa nebude chlapec. Vastne, môj otec, nebol veľmi inteligentný. Keď oslavovala svoje 30. narodeniny, porodila. Dvojičky. Mňa a Galahada. Lenže, naša matka neprežila. Otcovi, to bolo jedno. Hlavne, že mal syna. Oň ho sa starali najlepšie opatrovateľky. O mňa a Fatimu len jedna slúžka. Keď som mala sedemnásť aj brat, moja staršia sestra zmyzla. Nevedeli ju nájsť. Otec bol chorý a tak celý majetok prepísal naňho.

V tej dobe boli aj iné pravidlá. Môj otec a matka boli príbuzný. On bol jej bratranec, ona sesternica. Zvyčajne sa brali súrodenci, ale ani jedny rodičia nikoho nemali. Ja s bratom sme boli zasnúbený už dva roky. Svadbu sme neplánovali, nemilovali sme sa. Lenže nemali sme na výber. Svatba bola naplánovaná na západ slnka na jeseň. Všetko bolo o pár týždňov urobené, a ja som čakala na svoje hodvábne šaty, ľahké ako pierko. Išli sa ľahko rozopnuť a zapnúť. Pripravili nám aj miestnosť na svatobnú noc. Oh, deň pred našou svatbou. Sme išli von. Všetci si mysleli, ako pár. Lenže mi sme sa prechádzali ako súrodenci. Môj brat, ma nemiloval. A ani ja jeho. Lenže nič iné nam nezostávala.

Na druhý deň boli od rána prípravi. Ja som sa musela vyspať. Služobné si robili srandu, že aby som bola večer dosť aktívna. Potom keď som stala až na obed ma začali chystať. Nedali mi jedlo. Aby som vyzerala krásne chudá. Dávali mi rady, aby som sa neprejedla. Aby som všetko nechala naňho. Nadišla správna hodina. Ja som kráčala k môjmu bratovi na konci kostola, ktorý robil bum-bum. Keď sme si povedali "áno" museli sme sa pobozkať. Pobozkal ma na líce. Bola hostnina. Celý ten čas sme sa na seba pozerali so zúfalstvom. Keď sme v ten večer prišli do izby. Nevedela som, čo robiť. Rýchlo som išla za tú prezliekaciu stenu a začala sa prezliekať. Galahad sa snažil niečo povedať, ale nevedel čo. Keď som sa prezliekla, ušla som. Nechcela som byť vo svadomných šatách nápadná. Počula som rýchle kroky. Zahla som za roh a do niekoho nabúrala. Bol to muž. Krásny muž ako anjel. Vlastne, to bol anjel.

Bez citu ma udrel. Odletela som asi päť metrov. A hneď za mnou pokračoval aj Galahad. Ďalej si to už nepamätám. Len to, ako som sa prebudila niekde na chladnej zemi. Boli sme v rýme. Všekto nám vysvetlili a tak. Stále nechápem prečo nás premenil.
Potom, o pár rokov neskôr sa brat zaľúbil do dievčaťa, ktoré ako anjel strážny mal chániť. Lenže, zaľúbil sa doňho. Zistili, to. Donútili ho, si ju priviesť k nim do rýma. Povedali, že porušil najhlavnejšie pravidlo. Dali mu rozkas. Vlastne, nie rozkas. Ale niečo mu povedali, aby ju zabil. Poslúchol ich. Nechápem prečo .Potom sa stal zavrhnutým anjelom..."
Dorozpávala som svoj príebeh...

14. Angeho príbeh.

Keď som počúval čo rozprávala, mal som zlý pocit. Preto sa tak správala. Mala... trauma?
Keď skončila, boli sme obidvaja ticho. Tabb sa na mňa pozrela a čakala kým niečo poviem. A tak som začal
"Narodil som sa vo francútku. Neviem kde, za svoje rodné mesto považujem poľské mesto Toruń. žil som tam od narodenia. Nepítal som sa matky, prečo. Nezaujímalo ma to. Vyrástal som, až do mojich 19. Samozrejme, si ma brala len preto lebpo musela tak ako ja ju. V ten deň pred svadbou sa stalo niečo hrozné. Bol som unesený. Anjelmi. Neboli do tý anjeli z talianska. Boli to zdivočelí upíri. Mučili ma mesiac. Presne, na mne skúšali všelijaké experimenty. Kusali ma, chceli vedieť či sa premením. Po tom mesiace, som mal celé ruky dokusané. Úplne. Keď chceli začať s krkom, ozvalo sa silné praknutie. Do miestnosti kde ma mučili vošli piati anjeli. štyria začali útočiť na tých dvoch a jeden z nichj ma oslobodil. Nechápal som prečo. Keď ich počiliriadne omrá, bol som už čisto oblečený a rany som mal vyčistené. Odviezli nás do talianska. V tedy som bol stále bezhlavý. Nikdy som si nevšímal detajlou. A v ten deň keď sme prišli do talianska stalo sa niečo hrozne.

Bol tam Zeen. Hlavný vodca awnjelov. Bola to malá miestnosť. Možno 10x10. Zeen sedel na veľkom tróne.Bol posiaty zlatom a diamantmi. Operadlá končili ako hlavy tigrov s otvorenými papuľmi. Boli v tom tróne všelijaké farebné kamienky. Za ním stála malé čiernovlasé dievča. Ako som zistil neskôr volá sa Phyles. Pri Zeenovi sedeli dvaja mladý muži. Možno 25 ročný. Ten, čo sedel z mojej strany naľavo sa volal Been a ten napravo Leen. Všetci traja muži mali rovnaké mená až prvé písmeno mali iné. Kď sme tam dorazili, donútili tých anjelov keď ich na silu zobudili kľaknúť pred ními. Kľakli si. V tedy Zeen ppovstal a povedal rozhodným hlasom , Ja Zeen Trastevere im udeľuje ten najhorší trest pre špiny ako oni. Budú za živa pomaly rozporcovaný a to pekne od prstov po najdôležijetšie orgány" Tý dvaja kričali, chceli újsť. Lenže, ja som pocítil bolesť. Na spánku. Keď som sa zobudil všetko mi vysvetlili. Premenili ma bez bolesti. Ale mesiac pred mojimi 20 narodeninami som poršil pravidlo. Povedal som ľuďom o nás. A urobili to, čo tvojmu bratovi.... Potom som žil ako anjel smrti"
Dorozprával som svoj príbeh...
 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 Ba.Pi. Ba.Pi. | Web | 25. prosince 2009 v 14:09 | Reagovat

heh, som rada ze si pouzila meno fatima . dufam ze vieš prečo  :-) a inač pekna poviedka , ( samozrejme )

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama