Duben 2010

Zase moje výlevy

29. dubna 2010 v 19:17 | Susan |  Môj denník
Niekedy mám pocit, na čo chodím zo školy domov. Keď ja chcem domov chodiť pre to, aby som bola v kľudnej domácnosti. Ale v poslednej dobe chcem čím ďalej, tým viac ostať v škole. Doma je to hrozné...

Rodičia sa hádaju aj keď to nedávaju najavo pred nami. Viem, že by sa nerozviedli, ale okolo mňa je toľko spolužiakov čo majú rozvedených rodičov... že niekedy o tom uvažujem aj ja. Či sa rozvedú.
Mama na nás nadáva, aj keď nepriamo. Dnes nadávala, že aký tu je bordel. Však prasatá žiju len v bordeli ( bola som v izbe len ja). Dotklo sa ma to. Aj keď mne to nehovorila, viem, že to bolo mne určené. Človek sa cíti mizerne.
A ja...
Neviem, ako vám mam napísať, že pomaly sa zhrútim. Nemám až také nervy. Ale, musím to zvládnuť.
Všetko v našej rodine je hrozné, ale musím to vydržať.

bez názvu

26. dubna 2010 v 19:45 | Susan |  Môj denník
Dnes mi je na nič,

Proste, nemám náladu byť pri rodičoch a nie ešte sa s nimi rozprávať. A som aj mrzutá a naštvaná na celý svet. Len tak, však to poznáme. A som taká hlavne pre toto. Mama mala ís´t do obchodu a chcela som ísť s ňou. Tak som sa ani neprezliekala, lebo prišla o pol piatej z práce a o piatej povedala, že pôjde do obchodu. Keď sa na je a tak. A je pol ôsmej a pôjdeme tak do riti. Krava jedna lenivá, najradšej by som na ňu nadávala aká je piča, skurvená. Je to čudné pre takú maličkosť, ale fakt, ja som celý deň v tom nepohodlnom oblečení a ideme tak do riti.

A deň mi skazilo aj to, že ľuďom netreba dôverovať. Staviame dom a oco zaplatil svojmu bratovi aby tam maľoval a tak. A ten skurvisyn na nás už sere, dostal peniaze tak načo, že?! Vlastná rodina, ocov brat na NÁS sere, potom sme maly jednu originálnu skrinku do kúpeľky, mal na ňu dávať pozor a TEN KOKOT NA ŇU POZOR NEDAVAL A JE ROZBITÁ. Každý na nás sere a tak budem aj ja srať. Zvysoka. Nikdy nikomu nebudem dôverovať. Som naštaná a smutná. A ponížená...

Ako som sa dostala k anime, mange a nakoniec k lolite

26. dubna 2010 v 19:39 | Susan |  O mne
Ani neviem, ako ma to napadlo, ale napadlo.
Takže, anime. Niekto sa asi kusol do jazyka a začal šišľať. To by som si pomyslela keby som to nepoznala.
Ale ja to poznám.
Internet máme asi štyry roky. Ja som na ňom dva a pol. Skôr dva a štvrť, ale to nie je dôležité. Takže, dostala som sa k anime... Pokémonmi. No, vlastne, keď som bola malá páčilo sa mi to, ale potom nič. A ani som nevedela, že to je anime, ČO TO JE ANIME. Takže, roky plynuli a ja som išla na gymnázium. Pred Vianocmi sme sa presťahovali. A vtedy, v škole začala Simona hovorit o Narutovy a aby sme išli na jeden blog. Na povrchu som o to nejavila záujem, ale vnútro mi hovorilo " Skús sa pozrieť na jetixe aspoň na jednu časť. Nezabije ťa to." A tak ako rodičia aj s bratom odišli preč, pozrela som si ho. Išla časť ako Naruto zastavil Orochimarovho hada vlastnými rukami. Trošku som si to pozrela a povedala si " Nič pre mňa" Ale moja myseľ hovorila " Nevzdávaj sa." Takže, keď mi po Vianociach oco dal do izby telku ( kúpili sme si plazmu a tá mala telka išla do mojej izby) išiel Naruto od začiatku. A ja som si povedala. Skúsim to. Keď sa začali časti opakovať rozhodla som sa, že sa pozriem na internet. To už bola jar. Fascinovalo ma to. Že na internete nie su nejaké časti vymazané. A tak som si dopozerala Naruta. Vtedy som začala chodiť na všelijake stránky o Narutovi. A našla som... konohu.cz. Začala som pozerať Naruto Shippuuden ale už v Narutovi sa mi Itachi páčil. Dopozerala som aj to. Ale stále vychádzali ďalšie časti. A raz som si všimla, že tam je Manga Naruto. Zarazila som sa, dala do googlu "anime and manga" a všetko o tom ma fascinovalo. Začala som čítať mangu, pozerať Blood +, Elfen Lied, Nana, Yamato Nadeshi Shiki Henge ( alebo ako sa to píše), Kimi no Todoke a desiatky ďalších. Potom som sa rozhodla, že určite sú aj viac mangy ako len Naruto. A tak som našla... anime-manga.cz. Zaregistrovala som sa tam a hľa. Tam som po prvy krát našla Yaoi. a moja skrytá úchylnosť vyšla na povrch. Yayay. Začala som sa zaujímať o japosnký jazyk. Zdál sa mi tak zaujímavý. Potom som začala kresliť. Pár mesiacov na to som si kúpila tablet. A bolo to. Dala som jednu kresbu na konoha.cz. Jedno dievča mi to skritizovalo tak, že sa mi chcelo plakať. Nadávala som na ňu aká je píp,píp,píp a pííííííííííííp. A mala tam odkaz na deviantart. Na svoj. Išla som naňho a pozerala si to. Stalo sa to na začiatku tohto roka. A tam bola oblečená do lolity. Samozrejme, som nevedela čo to je, ale moje srdce obmeklo, ale stále som na ňu nadávala. Keď som vypla tu stránku, mala som založený deviantart a tak som ho začala aj využívať. Dala som tam moje kresby. Asi pred dvoma mesiacmi som našla harajuku.blog.cz. Ani neviem ako. Asi cez nejaký blog. A tam som videla lolitu. Povedala som si, že to je krásna móda, ale nič pre mňa. Pred troma týždňami som ho zase našla. Prešla som celý jej blog a našla tento: http://gothiclolita.wz.cz/
Všetko o lolite. Fascinovalo ma to. A tak som sa dostala sem: http://lolita.yc.cz/forum/index.php. Som tam členka... asi dva týždne. A tak som sa prihlásila aj sem: http://harajuku.blog.cz/1004/sue

Zabudla som dodať, že vo februáry som si kúpila asi päť máng, ostatné dve som si kúpila na animeshow.

Mŕtvo

25. dubna 2010 v 16:44 | Susan |  Môj denník
V poslednej dobe tu je nejak mŕtvo. Ale nevadí :D Hlásnete prosím zamňa tu: http://faliedfun.blog.cz/1004/sonkv-2-kolo
Je to druhé kolo a tak, či za mňa nehlásnete. Len tak :D

Inak, nemám nič nové takže končí

EDIT: Náš kocúr ma rád serie. Spadol mi na zem zošit a on ako na potvoru si naňho ľahol a nechcel vypadnúť

Lolita

24. dubna 2010 v 13:25 | Susan
Ahoj.

Rozhodla som sa pozrieť film Lolita. Je aj kniha od Vladimira Nabokova. Nie je to o žiadnej lolite, ale Lolite. Vlastne ani nie o Lolite, ale o mužovi, ktorý sa prisťahuje do mesta, ale nemá kde bývať a tak ho jedna žena ubytuje. Ona sa doňho zamiluje, ale on nie. Ale tá žena nie je Lolita. Ona ma dvanásťročnú dcéru. Volá sa Lolita. A on sa donej zamiluje ( pozn.: on má 40). Takže sa ožení s jej matkou kým ona bude cez leto v tábore. Jej matka zistí, že je do jej dcéry zamilovaný. Ale umrie. Prejde ju auto. Takže on ide za Lolitou a povie jej, že matka zomrela. Cestujú po spojených štátoch. Ona pôjde preč a keď sa stretnú o tri roky, potrebuje peniaze a je tehotná. Dá jej všetko čo má a zabije jedného človeka ( pozn: ten človek nútil Lolitu sa s ním vyspať). Pôjde do vezenia a popravia ho. Na Vianoce porodí Lolita dcéru, ale umrie. V ten istý rok.

Keď mám pravdu povedať, mám z toho filmu zmiešané pocity. Ona bola nymfička ( presne tak to povedal :D) a on... pedofil? Áno, presne. Mám z toho filmu čudné pocity. Neviem, ako by som mala naňho reagovať. Asi len tak, že toto nie je lolita-móda.
Cítim sa naozaj čudne. Rada by som si prečítala aj knihu, ale v knižnici určite taká nebude. Však tam nie je ani Twilight saga. No nič.

Bye,bye

PS: Dosť vecí som o tom filme vynechala. Napr: ako ju "znásilnil" ( neviem, či sa to má považovať za znásilnenie, ale povalil ju na postel, rozrhol jej košelu a no... ), ako sa bozkávali. A že ho ona nemilovala


EDIT: Perex:

Slunce svíti, ja žeru kvíti

21. dubna 2010 v 16:27 | Susan |  Môj denník
Názov si ani nevšímajte.

Včera som išla spať o ôsmej. Bola som strašne unavená. Som si prehodila knihy a ľahla som si. Spala som desať a pol hodiny. Ráno som nechcela ísť ani do školy. Ale nakoniec som musela. Skúšal z geografie. Išla som odpovedať ako prvá. Úplne nepripravená, len raz alebo dvakrát som si prečítala jednu látku ( skúšal z piatich :D) a dal mi tú, čo som si čítala. Odpovedala som na jednotku. Bez učenia. Ale perd spaním som si to raz prečítala. Spánok je dosť prospešný :D Potom sme sa fotili. Boli sme ôsmi, štyria chýbali ( macura si zlomil nohu, dardan is chorý, monika a barbora išli na basketbal) a tak som bola jediné dievča. A zase sa tam budem tváriť ako nafúknuta krava. Ako vždy :D
Napísala som si domácu z matiky a potom aj ospravedlnenku na telesnú do piatku. Fakt sa mi nechce cvičiť.
Pred školou nám krásne rozkvitla sakura ( čerešňa) strašne sa mi páči ta farba. Nemá ružovú, ale zvláštnu ružovú :D
Inak, všimli ste si, že už nekecám o lolite? A čo by som vám mala aj rozprávať. Nič nové nemám.

Vaša Suuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu

Milujem ten pocit, keď spím a nič ma neruší..

18. dubna 2010 v 14:13 | Susan |  Môj denník
Názov mal byť iný, ale nakoniec som ho sem nedala. Dns som mala úchylné sny až sa za ne hanbím. Radšej ani nepoviem aké...
Takže, na budúci mesiac si objednávam spodničku a bombarďáky, alebo broomers alebo tak nejak sa to píše. Už neviem. Dúfam, že spodnička bude puffy a nie že zaplatím za nejaký kus látky 20 eur a ani nebude dostatočne držať tvar. Grrrr. Som rada, že rodičia nemajú paypal, aj keď aj trochu smutná. Strašne by som chcela RHSK ale platia sa cez paypal. Keď budem dospelá, budem mať paypal a kúpim si ich :D Zistila som, že sa mi najviac páči classic,casual a country lolita. Classic je taká klasická, lolity sa snažia byť oblečené skôr v šatách, čo sa nosili proste vtedy :D Snaď chápete. Casual lolita... no, vlastne to mám obyčajnú lolita sukňu, spodničku a keď chceš bombarďáky ( nikto ich nemusí nosiť, ale maly by :D) a tričko s nejakým vzorom. Potom podkolienky a nejaké topánky. To je pre tých, čo nechcú šokovať okolie. A country? To je na leto :D Dúfam, že nemusím vysvetľovať, že pod šaty sa nemusí dávať blúzka ( samozrejme, keď máte sukňu áno :D) No a obyčajné ponožky.

Už sa mi nechce o tom písať. Pridám sem potom aj fotku môjho prvého lolita oblečenia :D

PS: Všimli ste si, že o ničom už nerozprávam, len o lolite? oO

Som tu zase.

17. dubna 2010 v 10:24 | Susan |  Môj denník
Ani neviem,ako to, že mám tu drzosť sa tu ukazovať po takej dobe. Nebola som tu skoro týždeň. Je mi hrozne, ale nevadí mi, že som tu nebola. S poviedkami som sa nepohla. Múza si robí prázdniny o tri mesiace skôr. Aj ja chcem. Tsssss.

No, ani nemám náladu na kresby. Viete, na stole mám bordel ako po výbuchu a tak si tam urobím poriadok a vrátim knihy do knižnice, ktoré budem mať už mesiac. Ehm. Ďalej, mám pre Vás dobrú správu. Viete, od prvého mája sme nemali mať internet asi do konca augusta. Ale nakoniec ho budeme mať. Nebudem hovoriť prečo, sme ho mať nemali, ale každý kto číta aspoň trochu moje články by mal pochopiť prečo. Keď nie, chodte do minulosti a prečítajte si to.

Takže, lolita veci si objednávam na ďalší mesiac. Lebo potrebujem 5eur na to, aby som si mohla dovoliť všetko zaplatiť. Hej, len pre 5 eur, musím čakať na ďalší mesiac, keď dostanem svoje vreckové. Apríl je v poslednom čase hrozný. Raz horúco, raz zima. Lezie mi to na nervy.

Ja končím, ozvem sa asi až cez víkend ( doteraz som si myslela, že víkend sa píše s Ypsilonm)

Už len toto, toto a toto. A toto,toto,toto,toto. Jé to je pekné. Aj toto. A sakra, toľkko peňazí nemám, vrátiť toto,toto,toto, vlastne všetko :D

11. dubna 2010 v 15:32 | Susan |  Môj denník
Ahojte. Ako?

Chcete počuť môj plán, ako sa stať lolitou rýchlo a lacno? Takže, zistila som, že mám doma dve lolita sukne o_O A to som ich nosila, keď som nevedela, čo je japonsko a lolita o_O Som v šoku. Takže, sukne mám zaobstarané. A sú aj z bavlny, čo je ta najúžasnejšia látka :D Aj keď sú sukne biele, nevadí, su pekné, páčia sa mi a ja som posledné dva roky nemala na sebe sukňu, čo bude pre spolužiakov šok, lebo no ehm... raz vtrhol do našej šatne, keď sme sa prezliekali p otelesnej, jeden chalan. Kamoška bola len v podprsenke a ja som si sedela a pila vodu. Nohavice som mala, ale bolo mi vidno trochu stehna, lebo som ich dávala dole. Bol v šoku. Vybehol na chodbu a začal kričať " Bože, čo som ti urobil." Nechápem prečo. Mne sa zdá, že nemám až také hrozne stehná. :D

Takže, treba mi objednať spodničku. Bielu. Kedže mám biele sukne :D A biele bombarďáky. Na začiatok všetko. Spodnička môže stať 500 korún a bombarďáky 300. Takže 800 korún plus poštovné. 1000 korún. Len. Ale aspoň sa mi zvýši 500 koún na ďalšie nákupy :D

Ehem. A treba mi kúpiť aj topánky, zatial budem nosiť biele baleríny, su mi malé, ale budem ich nosiť ako šľapky. Alebo conversky. No nič, lenže chcela by som si to objednať až na budúci mesiac. Myslím, že už bude teplejšie a nie ako apríl. Apríl je taký čudný. Nemám ho rada. Raz je horúco, chodím len v mikine, druhý deň je zima, rozmýšľam, či si mám zobrať zimnú bundu, alebo mi bude stačiť jarná. Ehem.

Asi najdlhší článok v poslednom čase. A ten plán :D No, ja si to všetko objednám, ale mama o tom nebude vedieť. Bude o tom vedieť, až keď mi to príde. Takto som to urobila aj z vyhraním tričkom na blog.blog.cz. Takže, presne 1.5 si objednám bielu spodničku a bombarďáky :D

Byebye

Pu...parapara,pupapapa,pu...parapara aaaaa

10. dubna 2010 v 14:27 | Susan |  Môj denník
Ajojte ako?
Od stredy som sa neozvala, ale nebola nálada. Teraz sa všetko točí okolo lolity a tak. Chcela by som byť casual lolita. Viac info o tom tu: http://gothiclolita.wz.cz/styly-casual.php

Ďalej, dnes som išla na trh. Kúpila som si tri tričká, troje podkolienky a jednu úasnu lolitu kabelku. Hodí sa na sveet lolitu alebo casual. Je proste mňam :D Ďalej, pondelok asi pôjdem na trh zase, ale chcela by som si kúpiť len nejaké lolita čelenky ^^

Už s tým preháňam, ale asi som našla môj zmysel života :D Strašne sa mi páčia tie krajky a volániky. Je to roztomilé a ja si myslím, že som roztomilá ( aspoň trošičku) :D:D:D

Asi už končím, idem sa ďalej rozplívať nad tými šatôčkami, sukničkami :D a čelenkami ^^

To vyzerá ako ho... nič

7. dubna 2010 v 19:58 | Susan |  Môj denník
Ahoj. Akp sa máte.

Dne som prišla domov hladná, zpobrala som si slivkový lekvár a natrela som si ho na chlieb. Išiel akolo brat a ja mu hovorím " Ten lekvár vyzerá ako ho... nič." Samozrejme že to nemalo vyznieť ako HONIČ ale ako Ho ( chcela som povedať hovno, ale nakoniec som si to rozmyslela :D) Nič. Takže, dnes tak.

V škole som dostala 5 z lytiky. Zase. kašlem na ňu. Zajtra máme písať test z dejepisu, ale ani nám nepovedala z čoho, takže serem na ňu. Rozhodla som sa byť punk lolitou. Nekomentujem...

Myslílm, že to je všetko. Komix ŽvP bude, len neviem kedy a tak to je aj s poviedkov. Som unavená, až to bolí.

Byebye

Poslať všetkých do...

6. dubna 2010 v 9:50 | Susan |  Môj denník
Ahojte. Ako?
Ja blbo. Dropec sa vysral na jednu plachtu a ja som nevedela ako to vyčistiť ( keď som dala to hovno preč) Tak som zobrala Savo a naliala ho tam. Brat najprv nič nehovoril a potom, keď ta farba z látky zmmizla, brat na mňa začal nadávať na šialenca a potom pi... No, takže, teraz om zavretá vo svojej izbe. Jak som mohla vedieť, že to bude mať AŽ taký účinok?! Takže, teraz mám prsty od Sava a už su aj trošku rozleptané, ale skôr suché.

Takže rada do života ( aj keď podľa brata to vie každý blb, že sa Savo neleje na látku, takže nechápem prečo mi to nepovedal): nikdy nelejte nerozriedené Savo na hocijaké veci. a možno aj to rozriedené

Byebye

No comment

5. dubna 2010 v 11:36 | Susan |  Môj denník
Ahojte. Ako ste skončili? Ja hrozne.
Oco hneď ako som vstala vychrstol na mňa pohár ľadovej vody. Takže, som mala celý xicht mokrý. Brat mi len olial ruku, tažke to je dobre. Už sa teším ako im to zajtra vrátim.

No nič. Inak, ja viem nedala som tu ŽvP ale... Nemám náladu ani prepisovať.

Toto mi trošku zdvihlo náladu:
Navstevnost za minuly tyden (29.3. 2010 - 4.4. 2010) je:
Pondeli: 11
Utery: 14
Streda: 137
Ctvrtek: 90
Patek: 41
Sobota: 29
Nedele: 32

Celkem: 354

A toto sa deje len preto, že som sa prihlásila do súťaže na blog.blog.cz

Asi končím. Inak, nechcel by niekto pracovať na spoluautorskej poviedke? Volala by sa Bez slnka v temnote? a bola by na pár... SasuSaku? Asi. Keby niekto chcel, napíšte do komentára.

Byebye

Jumi

4. dubna 2010 v 19:21 | Susan |  Žiť v prítomnosti
Takže, tu máme našu Jumi :D Tvoja postava mi trvala strašne dlho nakresliť, ani neviem prečo :D Ale najdlhšie bolo nakresliť Gabriela. Ale toho pridám až inokedy :D A viem, stále vám len sľubujem a sľubujem ŽvP ale nejak sa mi nechce dokopať to opísať z papiera. Možno to pridám tento mesiac, ale fakt neviem. K tomu všetkému mám rozkreslený aj komix a no...

Meno: Jumi Jashelia
Prezývka:
Jumi
Vek: 16
Výška:
165 cm
Váha:
46kg
Povaha:
Múdra, robí zo seba magora, priateľská, vtipná, nadržaná (a tiež dosť úchylná), bláznivá
Schopnosti:
Taijutsu, ninjutsu a Jashin-jutsu
Miinulosť: :
O jej rodine nič nie je známe. A ani nikto iný nič nevie. S Hidanom sú kamaráti od detstva. Každý si myslel, že sú mŕtvy. Hidan odišiel do Akatsuki, ale bez teba. Teraz si v Konohe, ale snaží sa do Akatsuki dostať.
Kekkei-genkai:
Uctieva Jashina
Kategória:
Chunnin
Má rada:
hudbu, čtení, kamarády, plyšáky, léto
Nemá rada:
minisukně, pavouky, hmyz a jinou malou verbež, Emaře
Chakra:
vietor a voda

Náboženstvo:
Jashin

A asi ti budem musieť opraviť sukňu na nejaké kúl nohavice, lebo minisukne rada nemáš XD
jumi

Och, nič ma nenapadá

3. dubna 2010 v 13:43 | Susan |  Môj denník
Takže, ahoj. Ako?

Ja dobre. Len som dnes mala ísť si pokupovať veci na jar aj s mamou, ale ona je taká leniva, že sme neišli. Krava. No nič. Dopozerala som Alica v Krajine zázrakov. Nič moc. Nepáčilo sa mi to a bolo to hrozné. Hlavná postava, má 20 rokov, ale chová sa tak blbo, ako keby mala tri. Nepáčila sa mi jej osobnosť, a myslím, že herečka to zahralo umelo. Pozrela som si to po anglicky oh, fuj. No nič, proste, keby som malá nejakú rubriku, kde kritizujem filmy, dala by som tomu filmu 4-.

Nemám čo napísať, len že mama mi úplne skazila deň, ale Žiť v prítomnosti možno pridám. Uvidíme.

Byebye

Titulek článku je povinná položka... serem ti

2. dubna 2010 v 20:58 | Susan |  Moje kresby
Ahojte, Takže, ako sa máte? Zajta sem pridám obrázok aj s ďalšou časťou Žiť v prítomnosti.
Takže, nemám nič nové. Len sa nudím. Nudu som zahnala kreslením. A zajtra mám isť na nákup jarných vecí. Nič pekne nemám. Fňuk.

No, nechce sa mi tu rozpisovať, nakoniec obrázok pridám teraz:
bfghngmhnf
Blbne mi ukládanie obrázkov v JPG súbore, preto to je uložené v PNG.
Inak, to je spoiler na ďalšiu kapitolu. Je na nej Sue ( teraz sa mi vac páči meno Suu, takže keď ho niekedy napíšem, aby ste vedeli, kto to je :D) a má na sebe veci od Oro-ro.

PS: Do pi... ti. Zabudla som zafarbiť oči a ústa. No nič, už sa mi s tým nechce pipľať, kreslila som to celý deň, nemám na to náladu. A ani to neurobím

Um, no, dnes je, no um...NYAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA

1. dubna 2010 v 19:06 | Susan |  Môj denník
Takže, no um. Musím vám povedať, niečo strašné. Ja-ja.
Ok, končím. Proste, blog-blog-blog. Všetko sa krúti len okolo neho. Ja už nemôžem. KON-ČÍM. Chcete vysvetlenie? Prečo nie, tak ja vám ho poviem. Proste, nebaví ma každý deň, deň čo deň, ako závyslak chodiť na blog, prihlasovať sa, pozerať, či mám komentáre a tak. Robím to stále. Minútu, čo minútu. A tak som dnes išla do papierníctva a kúpila si prázdnu knižku. Ničím zajumímavu. Možno už to niektorý tušia. Budem si písať do bloku, nie do blogu.
Takže, prišla som sa s vami rozlúčiť, rada som Vás spoznala. Keby niečo, môj e-mail: zuzana_kacalova@centrum.sk
pokec.sk: Suu-hime
FB: Ok, to vám nedám :D
skype: Sue
DA: Susy-hime

Takže, ahojte. Na DA som od 8-22.00 počas prázdnin, počas školy: 15.00- 21.00
Rada, ale naozaj rada som Vás spoznala. Nikdy na Vás nezabudnem, ale no...
Ahoj.
A malé rozlúčenie:
Prvý obrázok kreslený na tablete:
omg
Najnovší obrázok kreslený na tablete
autoportrét
A pod perexom prvý obrázok, ktorý mal byť "profesionálny" a kreslila som ho ručne na papier.