Červenec 2010

Ja sa tam musím dostať *o* ^

28. července 2010 v 14:09 | Suu |  Môj denník
Ahoj. Hovorím o Comics Salón. Je od 17-19.09 v Bratislave. Kedže ja sa budem akurát na konci augusta sťahovať, modlím sa aby som sa na CS dostala na všetky dni. Alebo aspoň na sobotu, lebo tam bude japonská ( fakt neviem či japonská, ale asi hej) skupina GOTIKA ( alebo tak nejak). Neviem kto to je, ale ísť na taky jap. koncert ^^ prečo nie?

Tak, ja by som išla, ale je tu jeden veľky problém. Ako som písala, sťahujem sa na konci augusta. ALE... ale oco pracuje v Bratislave ( už asi viete na čo narážam :D) a bude tam samozrejme bývať ( už sa tomu blížim :D). A... a... a možno tam za ním v piatok po škole pôjdem ^^ Vlakom, samozrejme, ale keď nebudem mať na výber, pôjdem aj autobusom. Ale to nie je ten prblém. O áno, rodičia. Ako im to mám povedať? Že chcem ísť. No, ešte sa to musí vyriešiť. Ja by som tam tak rada išla ^^

A ako sa máte? Tu ( na východe SR) je zima a prší. Nejakých 20 stupňov. Bŕŕ.

Nia,nia

24. července 2010 v 13:12 | Suu |  Môj denník
To nia nia neznamená nič :D Len sa mi to zdá roztomilé. Zápestie bolí stále a ani nemôžem poriadne písať. Ale May, zajtra večer ti to pošlem aj keď mi toho ešte treba napísať jednu časť.
Som u babky. Včera večer sme vyrazili aj so psíkom. Chudák psík a my, 4 krát grgcal a ot sme boli len pred Nitrou. Po Zvolene sa ukľudnil a zaspal. Ogrcal si hračku a dve deky. A ja som to musela čistiť. A nemala som vreckovky, lebo sa mi mačka pred cestou vyšťal do mojej najkrajšej a najlepšej kabelky. Zbila som ho ako prasa ( EDIT: myslené ako že som mu dala po riti a kričala naňho ako fujara). A vreckovky som mala v tej kabelke a zabudla som si ich tam. Takže som to provizorne ( z dvoma vreckovkami, jedným celým sačkom, jednym rozrhaným sačkom a jednými novinami) som to upratala. Ale dorazili sme zdravý.
Prší tu. Na harajuku.blog.cz som si urobila profil na Harajuku Comunity CZ&SK. A každy mi chváli moje oči, ake su krásne. Neviem prečo, mam obyčajné zelené oči, aj keď tam je zelená-hnedá-sivá a mám hrubšie čierne oramovanie šošovky. Ale na tých fotkách mam čierne oči, lebo som sa hrala s tienmi, farbami a tak :D
A jedna moja najnovšia fotka.
jajajajenomja
Nenamaľovaná, nevyspatá a fotené len web. kamerou.

Jé, pekny blog. Zvýšila som ti návštevnosť o jedného po******** de**** tak ma prosím vymaž a neber to prosím ako reklamu.

22. července 2010 v 10:11 | Suu |  Moje úvahy
Toto ma už fakt hnevá. Nevidíte, ten názov na vrchu článku že "Reklamy"? To ste tak slepý? To že mi pochválite blog a hneď napíšete že ste mi zdvyhli návštevnosť o jedného človeka a že to nie je reklama ale pochvala, tak Váš komentár nevymažem? To ste naomile. Ja Vás aj zablokujem. Denne tu mám milión reklám v obyčajnom článku. Buď aby som sa spriatelila, prihlásila do súťaže atď A ešte mi tam napíšete, aby som to nebrala ako reklamu ale ako pozvánku, prosbu a blablabla.

A to, že Váš komentár na štyry riadky kde je asi 10 viet a z toho len jedna veta obsahuje " Jé máš pekný blog."
A to, že potom napíšete " Zvýšila som i návštevnosť o jedného človiečika, budeš tak dobrý/á..."
A tak to je. Proste napíšeš si nejakú reklamu, dáš tam aj ženský aj mužský rod, urobíš CTRL+C a potom len klikáte na blogy a ide to. CTRL+V,CTRL+V atď okým nebudete mať mega návštevnosť.
Takže, keď mi ešte raz nejaký de*** napíše reklamu tam kde nemá, zablokujem si normálne komentáre. A basta.

Daily Suu- čo to je?+ Outfit 21.07.2010

22. července 2010 v 8:00 | Suu |  Daily Suu
Takže, táto rubrika tu je na to aby som sem dávala svoje outfity. Od nového škoslkého roka toho tu bude viac, lebo každý deň keď niekde pôjdem ( do školy, na výlet, na "randeô :D) tak sem ako veľky článok dám všetky tieto fotky v nedeľu. A na každý deň si tam napíšem, čo som kde kúpila ( väčšinou to mám všetko od Vietnamcov :D) a tak. Chapišto?
Do názvu článku budem dávať vždy "Outfit od-do" Takže, dátum ktorý vidíte v názve je dátum keď som tak niekde bola.
A tu dávam svoju prvú fotku. Bola som tak včera v knihkupectve, kedže som si chcela isť kúpiť Temné metro 2. A ty debili ho tam nemali!!! Take som si kúpila trojku a neprečítam ju do kým si neprečítam 2. Sakra.

Dream dress- niečo nové, niečo vyhodené

20. července 2010 v 18:27 | Suu |  Môj denník
Pred nedávnom som sem dala svoj dreamdress. Ale už sa zmenil. Neviem, čo sa mi páčilo na tých zelených šatách, asi že vyzerali ako obláčik, ale nenosila by som ich - musím sa na to pozerať takto, čo by som nosila a čo nie.
1. RHS- prva vysnená vec
ťž
ťžzu
Stoja 44 eur + poštovné.

2. Lolita blúzka s krátkym rukávom
w
Tu ružu by som asi odtrhla, roztrhla, spálila a ja ešte neviem čo. Inak, 38 eur + poštovné.

3.Vampire Princess Gothic JSK
ss
Taky názov nosia tieto šaty. Kya >^-^< Chcem ich v červenom. Stoja 72 eur + poštovné.

4. Puffy spodnička/sukňa.
cc
ľščťtz
Dokonalá vec. 32 eur + poštovné.

5. Lolita blúzka s dlhým rukávom.
jj
Kya, dokonalá vec. Tu by som odtrhla tu veľkú krajku na prsiach, tfuj. 53 eur + poštovné.

6. JSK

r
Nemám rada ružovú, ale tu je úžasna. Chňa,chňa. 60 eur + poštivné


Teplota? Teraz?

19. července 2010 v 7:47 | Suu |  Môj denník
Ako už z nadpisu môžete prečítač, mala som ( a mám) teplotu. Včera ráno som mala "krásnych" 39 stupňov, takže si môžete domyslieť, že som neišla na zraz. Čo ma naozaj se*e. Som taka naštvaná, kur*a fix. Ale naspäť k téme. Bolelo ma hrdlo ako keby som tam naliala ocot. A tak som včera sa potila v dlhých nohaviciach, ponožkách, tričku s dlhým rukávom a mikine. A ešte som bola prikritá. Dvoma prikrívkami. Pila som len čaj s medom. Dnes mi už teplota klesla, ale stále mám 37,5 ( moja normálna teplota je väčšinou 35/36 stupňov. Takže si musím počkať. Ale už ma nebolí tak v krku. Chvala bohu. Mňa len prekvapuje ako som teraz mohla ochorieť. Asi tým náhlym poklesom teploty. V sobotu bolo 15 stupňov a včera ani 25. Takže tak.

Môžete si aspoň predstavť aka som naštvaná, že nikdy nejdem? A to som sa tak tešila. Sakra,sakra,sakra.
A ešte niečo. trašne ma bolí zápestie na pravej ruke. Keď ruku otáčam o 80 stupňov alebo 180 tak ma nebolí a ani keď hýbem s prsty. Ale bolí ma keď hýbem s palcom a hore-dole so zápestím. Dúfam, že som si ruku len priľahla a preto tak ma bolí, inak ma zabije. Dnes mám začať písať jeden delikátny príbeh. Mám naňho týždeň aby som ho zapísala. Musí byť dojemný, romantický a s happy endom. Ja mám teraz obdobie krvi. Ale aj dojemné, romantické a skonči to smrťou. Takže to pre mňa bude fuška. A ešte taka blba téma. Bože, to mohol vymyslieť len debil, ale úplny debil.

Strašna sranda

17. července 2010 v 11:03 | Suu |  Môj denník
Mama ma pri každej príležitosti zosmiešni. A vie o tom že potom vyzerám ako krava. A dnes tiež. Kúpala som psa a blbla som s ním. A mama začne rozprávať, že ta voda je pre psa a nie pre mňa. A začala rozprávať aké som ešte decko a keď som bola malá vždy som sa tak hrala vo vode. Urazila ma. Zosmiešnila ma. Som na ňu naštvaná. Nepociťujem k mame taku lásku ako keď som bola menšia. Teraz ma len pri každej príležitosti zosmiešňuje a uráža. Necítim k nej žiaden vzťah. Proste, pre mňa to je len človek ktorého zatial potrebujem k prežitiu. Nič viac. A brata považujem za človeka, ktorý ma niekedy dokáže vytočiť ale aj vypočuť. A oco, no to neviem. Je to môj otec. On zarába najviac a snaží sa aby sme sa mali čo najlepšie. Jeho mám rada, aj keď ma dokáže vytočiť.
gzt
Taka rychlovka. To som ja v skutočnom živote. ( I HATE PINK)
A viete čo? Mám 18 eur. Muahaha :D Ešte mi treba 1,50 na 4 alebo 5 lístkov. Fakt neviem koľko ich budem potrebovať. Lebo tam, jeden lístok, pôjdeme do botanickej, ďalší lístok, preč z botanicke, ďalší lístok a domov 4 lístok. Ale radšej 5 čo keby sme išli ešte niekde :D Osobne dúfam, že domov potom dorazím. Ale som fakt nervózna a ani neviem čo si mám obliecť. Mám si obliecť ero-lolitu? Alebo lolitu? Ja fakt neviem. Keď bude horúco ( čo bude, má byť 28 stupňov) asi tú ero-lolitu. Ale, ale. No, uvidíme zajtra. Ďalej, keď ma máte radi, kúpte mi na meniny komix Súmrak :D Stojí asi 11 eur. Prosím :D Fakt by som ho chcela, ale nie su peniaze ( ignorujte tých 18 eur, to je na zajtra :D) S rodičmi niekedy pôjdem do zoo. Fakt neviem kde, ale v Bratislave to určite nebude :D Budeme sa asi ťahať pol hodiny až hodinu niekde do zoo. Fakt super, ale rodičia zatial nevedia kedy pôjdeme :D A keď som počúvala ako sa oco rozpráva so svojim bratom ktory nam dáva podlahu, počula som niečo o jednej izbe. Asi to znamená, že už len do jednej izby podlahu? A don´t know.
Nudím sa. Ale som fakt na nervy zo zajtrajška. Nikoho tam nepoznám a iba 2 dievčatá som videla na fotkách ( obidve majú nad 20 -_-") a ešte tam budú dve ktoré ani na fotkách. Budem tam jedina 13 ročná. Dúfam, že to dopadne dobre. A že si nebudem pripadať ako decko.

EDIT: Najradšej by som teraz bola niekde vo vode. Pri rieke, jazeru, bazéne, to je jedno. Chcela by som si plávať vo vode a opaľovať moje biele nohy a ruky. Lebo je tu príliš horúco.

Moja OC postava :D

16. července 2010 v 12:49 | Suu |  Moje kresby
Do môjho príbehu. Je to Suu :D Nie je to žiaden spoiler, len sa mi to chcelo nakresliť :D Tráva je čudná ( neviem kresliť trávu :D) a jej ľavá ruka je zdeformovaná. Jej katana je hrôzostrašné zlá a to je asi všetko čo sa mi tam nepáči :D Zase sa mi páčia jej vlasy a oko a oblečenie. A tieňovanie pokožky. A jej pravá ruka sa mi páči :D A snažila som sa aby tráva vyzerala ako tráva :D

DS
A ma maličke dlane :D A prsty.

Fejsbúk je "kúl"

15. července 2010 v 9:38 | Suu |  Moje úvahy
Pre mňa to je jediná možnosť skontaktovať sa s priateľmi bez platenia. Lebo pre nich to je už závislosť sú tam denne a tak sa dá s nimi ľahko skontaktovať. Rozmýšľa, kde sa teraz podel pokec.sk, skype, ICQ a ja ešte neviem čo. Všetko to nahradil facebook. Sama som tam, denne. Ale len z jediného dôvodu. Spoluadmin kašle na svoju úlohu spoluadmina. Tak čakám, kým mi odpíše na veľmi nechutnu správu.

Ale to tu už nepatrí. Denne vidím ako ruším žiadosti o priateľstvo. Lebo mi tam píšu ľudia, čo majú asi 200 priateľov a z toho ani polovicu nepoznajú. Je to ako súťaž, kto bude mať viac priateľov, bude viac "kúl". Ja mám asi 30 priateľov a každého z nich poznám z internetu alebo zo školy. Proste, nemám tam ľudí ktorých nepoznám, Na čo. Aby som tam mala milión priateľov a ani jeden by mi nenapísal správu, že sme sa dlho nevideli alebo nepísali? To nie. A nechápem na čo sú tie šťuchance. Sama ich to nepoužívam, aj keď mi to tam naskakuje asi od každého priateľa. Proste, je to teraz "kúl" a tý čo chcú byť "kúl" tak to robia. Facebook som poznala ešte pred tým ako sa to roznieslo po celom svete, ale nemala som tam účet. Ani jeden z priateľov ho tam nemal a tak by som ho vtedy nemala ako využiť.

Je to taký všelijaky článok, ale je to pravda.

"Čo budeš robiť tento mesiac?" "To čo vždy."

14. července 2010 v 17:01 | Suu |  Môj denník
"A čo je " To čo vždy."?"
" To, čo robím každý deň."
" A čo robíš každý deň."
" ... Vlastne, jediné čo ma núti chodiť von bola škola... teraz nič."

Tak to je. Denne som zaprdlá doma, slnka sa stánim ako nechutný netopier a tak som bledá ako papier. Nič ma netahá von. Hlavne preto, lebo nemám kamarátov s ktorými by som mohla ísť niekde. A nie su financie. Tých ubohých ani nie 15 eur čo mám už od polovice júna v peňaženke trpia nedostatkom svetla. Nevyberám ich. Na čo. Nikde nechodím. Len sedím za počítačom, každú minútu chodím aktualizovať webove stránky, či nie je niečo nové, denne sa sprchujem, jem a spím. Samozrejme, exstuju výnimky. V sobotu sme boli vo Viedni a deň predtým som bola s kamoškou v kine. Moja peňaženka prišla o ubohých 10 eur ( upozorňujem, neboli to moje peniaze, ale dve eurá som bez jeho svedomia zobrala bratovi, dve eurá su ako školský poukaz, ďalšie dve eurá som zobrala mame, jedno euro bolo moje a tie tri eurá som mala ako stravny lístok). Takže ako keby som si zo svojho zaplatila jedno euro. A ani tie to. A v nedeľu idem na lolita zraz. Pôjdeme do botanickej ( vtup je asi 2 eurá) čo zaplatím nie z mojich ( mama by si nemala nechávať peňaženku tak blízko mne) a pojdeme niekde na občerstvenie ( čo zaplatím zo stravnych lístkoch, keď to bude nad 3 eurá, keď nie, platím z mojich) a poprechádzať sa po meste. A ani lístky si nekúpim. Mama by mi ich mala dať.
A to je koniec. Už nič nemám naplánované. Podľa všetkého nás rodičia "unesú" ( nepôjdeme dobrovoľne) ku babke asi na dlhú,dlhú dobu. Možno aj do konca augusta ( ok, to preháňam :D) ale určite na dva týždne. Ale ešte to nie je isté, rodičia kaž´dy deň hovoria, že zajtra nasadnete na prvý vlak a pôjdete, ale to je blbosť :D

35 stupňov? WTF??

13. července 2010 v 14:37 | Suu |  Môj denník
Ahoj. Ako sa dnes máte? A koľko stupňov máte vy? Tu je "úžasných" 31 stupňov. Doma sedím len v tričku a spodnom prádle. A kašlem na to, čo si brat, oco a mama o mne myslia. Nech si chodia v nohaviciach a tričku do riti, ja sa tu potím ako prasa. A tak si budem chodiť aj holá. Inak, cez výkend idem na lolita zraz. V nedeľu na Hlavnom námestí. A viete koľko má byť stupňov? 35 stupňov. A ja sa tam budem potiť v spodničke. Je mi jedno či budem ITA alebo nie, neberiem si žiadne podkolienky a ani bombarďáky. Kto sa bude chcieť potiť v toľkých stupňoch? No kto? A jkeď bombarďáky mam také, že aj chladia v teple :D Tak uvidíme.

Dnes tu príde moja "milovaná" babička. Kuva. Nemám ju rada. Vlastne, jediný, kto mi nevadí z našej rodiny je bratranec a brat. Iný mi vadia, rozkazujú, cítim sa pri nich ako krava a ja neviem čo. A mi máme veľkú rodinu. No nič. Bude tu od piatej do desiatej. Nechce niekto so mnou ísť od tej doby niekde von? Bývam v Bratislave ^^ Prosím, nech sa niekto ozve. Prosíííííííííííííííííííím.

"Je mi zle."

11. července 2010 v 18:43 | Suu |  Môj denník
Ahoj. Asi pred pol hodinou som prišla domov lebo som bola so psíkom vonku. Lolita zraz sa presunul až o týždeň, tak až na budúci týždeň idem. Ale naspäť k téme. Napila som sa vody a asi o päť minút neskôr som si dala jahodový koktejl. Bol naozaj dobrý. Ale vydržal vo mne len minútu. A možno ani nie to. Keď som odniesla pohár, zahmlilo sa mi pred očami, niečo ma zvnútra tračilo na plúca a srdce, nemohla som ani poriadne dýchať. Povedala som:
Ja: Mne je zle.
Mama: Asi z toho mlieka.
Potom som utekala na záchod. Stála nad ním pár minút a išlo to. Povracala som sa. Hnus. Neviem prečo, ale v poslednej dobe hrozne reagujem na mlieko. Aj včera som si dala mlieko a išlo to von. A aj v piatok. Neviem čím to je, ale nepáči sa mi to.

Viedeň- mesto kde sa ľahko stratíte

10. července 2010 v 20:32 | Susan |  Môj denník
Dnes sme boli vo Viedni. Akože, do Viedne sme sa dostali, ale vo Viedno sa dostať do Podvodného sveta bol problém. Takže, ja vám to popíšem. Snažili sme sa sprovozdniť navigačny systém, ktorý vždy, keď nevedel rady zabil ( teda sekol a museli sme ho vždy brutálne reštartovať ( vybrať baterku)) . Keď už nejak išiel, nejak sme si určili najbližší bod pri tom mieste. Bol to brutus typu
Oco: Teraz mám odpočiť?
My: Hej
Oco: Ale tam sa nedá odpočiť!!!
My: Dalo!!!
Oco: Chcete sa presvedčiť?
My: Hej.
Oco to otočil, išli sme v kruhu a nakoniec sa tam dalo odpočiť :D
Alebo
Oco: A kde teraz?
Navigačny systém: O 500 metrov odpočte doľava
Oco hneď po pár metroch odpáčal doľava.
My: Mal si až o 500 metrov.
Oco sa zase musel nejak odpočiť, a zase išiel po tej ceste. Dorazili sme tam ale v poriadku.
V Podmorskom svete bolo úžasne :D Aj keď som čakala naozaj veľké žraloky a nie tie metrové. Najviac ma zaujala jedna korytnačka :D Fotky a video sú pod perexom!!!
Keď sme sa dopozerali ( museli sme vyšplhať až na 9 poschodie :D) išli sme von si kúpiť kebab. Mňam, bol dobrý, aj keď ten debil čo tam ho predával sa spýtal
Debil: Chili?
Oco: No, chili no
A debil tam dal chili. OMG. Cesta naspäť bola rýchlejšia a lepšia :D. Mama potom vyhlásila, že som emo :D Nechápem ako na to prišla ale budiž :D
Takže ešte pár slov nakoniec :D NIKDY DO VIEDNE NECHODTE BEZ PORIADNEHO NAVIGAČNÉHO SYSTÉMU ALEBO S NIEKYM KTO TO TAM POZNÁ INAK SA TAM STRATíTE HNEĎ AKO TAM VOJDETE :D

Naby/itý program

8. července 2010 v 20:03 | Susan |  Môj denník
Ahoj. Píšem tu, lebo sa mi chce. Je to môj blog a považujem ho za môj denník. Skôr výpisi z môjho života, ale to je skoro to isté :D Zajtra idem na Zatmenie. Kúl. Potom neviem čo budeme robiť. Asi si kúpim nejakú čelenku. Asi... keď nenájdem nejakú úžasnú sukňu a dvoje okuliare ( ako to bolo minule, išla som si kúpiť len čelenky a vrátila som sa so sukňou a okuliarmi -_-"). Ale ani nemám veľa peňazí, rodičia mi nedávaju peniaze kvôli spodničke. Tsk. Potom pôjdeme ako vždy ( vždy keď sa stretneme ideme do mekdonalda) do mekdonalda. Ja si dám ako vždy kolu. Kola je o hlavné. Neviem ako to zajtra prežijem, lebo do kina si kúpim Twilight menu a potom aj v mekdonalde kola. No, neviem či cez film nebudem musieť ísť na wc ( ako pri Avatarovi, na konci filmu som už musela na wecko inak by som to pustila na sedadle ak som sa ošívala). Ale dúfam, že to dopadne dobre. Zajtra idem von v lolite, no, skôr lolitou inšpirované. Doma mám len jednu sukňu ( mam viac sukien, ale v auguste sa podľa všetkého sťahujeme, už sme aj prihlásený na novú škol) ostátne už mi zobrali do nového domu. No, tak to som skončila -_-"

V sobotu ideme podľa všetkého do Budapešte. Niekde do podmorského sveta. No, dúfam, že to výjde. Inak sa zabijem. Neberiem si lolitu, rodičia sú stále proti a i malý náznak v telke alebo hocikde o spodničke, začnu na mňa kričať. No, takže tak.

V nedeľu idem na lolita zraz. Ano, v tej istej sukni ako pôjdem zajtra. Bude to môj prvý lolita zraz, som nervózna. Hlavne preto, lebo ini majú nad 20 rokov a ja mám len 13 T^T. Uvidíme ako to dopadne. A keď to bude hrozné, proste poviem, že už musím a ujdem. Niekde na verejných weckách si dám dole spodničku a budem utekať cez celú Bratislavu domov ( dobre, nasadnem na prvú električku/ autobus mierený domov :D). To su moje plány. Zajtra tu pribudne nový diel Žiť v prítomnosti ( dúfam, keď nezistím, že už nemám ani jednu kapitolu napísanu dopredu, by ma zabilo).

Končím, ako vidím som sa príliš rozpísala a mama sa len čuduje ako rýchlo píšem :D

Príbeh

6. července 2010 v 21:21 | Susan |  Môj denník
Len pred chvíľou som čítala príbeh. O dievčati a chlapci. Dievča bola prostitútka a chlapec mal vážnu chorobu srdca. Dievča raz stretlo babku, ktorá sa jej ujala. Povedala jej o tom chlapcovi. A že sa snaží mu zohnať peniaze na jeho operáciu. Dievča našlo psíka, ktorý mal odrezaný jazyk. Babka hneď na druhý deň umrela. Prišiel tam ten chlapec a stretol sa s dievčaťom. Dievča šetrilo na jeho operáciu, ale už nie prostitúciou. Zarábala si sama.Jej kamarátku zatial znásilnili a otehotnela. Raz sa chlapcov stav zhoršil a tak zase predávala svoje telo. A vždy dávala peniaze chlapcovmu otcovi. Až raz dostala AIDS a umrela. Psík sa schúlil ku nej a umrel tiež. Chlapcov otec sa zabil, ktorý bol poistený a tak chlapec získal peniaze. Operovali ho, operácia sa vydarila. Ale nemal prečo žiť. Až zretol to znásilnené dievča a jej dcéru, ktorá sa volala po jej kamarádke.

Keď mám povedať pravdu, ten príbeh ma rozplakal. Možno ten príbeh neznie tak smutne, ale bol smutný. Plakala som ako malé decko. A najčudnejšie na tom je, že pri tej časti som sa najviac rozplakala, keď sa jej psík ku nej pritúlil. A umrel s ňou. Tneto príbeh sa mi zapáčil. Bol smutný, naozaj smutný. To je asi všetko čo som chcela.

Trošku nudy + foťák v ruke = výsledok

4. července 2010 v 17:52 | Susan |  Moje foto
Kamoška mi povedala, že na tých fotkách vyzerám ako japonka. Neviem či mám byť šťastná, lebo mám rada japonsko, japonsky štýl a japoncov všeobecne, alebo mám byť smutná. Neviem z čoho. Asi z toho, že to nevyzerá ako ja. Že teraz si na tých fotkách pripadám píliš cudzia. Na každej fotke si teraz pripadám iná. Viem, že to mal byť kompliment, aj som ho prijala, ale neviem či to bolo správne. Ale ani si nemyslím, že tak vyzerám, myslím si, že vyzerám ako slovenka, europanka.
Edit 18:50: Videla som na videu, ako žena asi s 15 cm opätkami rozšľapala mačiatko. Ako mňaukalo keď cez to mačiatko prešiel ten opätok a ako jej potom rozšľapala hlavu. A ešte to natáčali. Sú to len monštrá. A ešte sa pri tom ta kur*a usmievala. Najradšej by som takým ľuďom urobila to isté. Zobrať topánky na opätku, pribiť si tam klinec a začať po nich chodiť.
Edit: 19:00: Rodičia sa pozerajú na film Hannah Montana. A teraz si myslia, že spodničku som si kúpila kvôli nej. Áno, pred rokom, alebo dvoma som pozerala Hannu Montanu, ale to je minulosť. Lenže, uráža ma, že si myslia, že som si spodničku kúpila kvôli Montane. Nemám na to sily im vysvetľovať, prečo som si ju kúpila. Vytrpela som si pre ňu dosť, ale aj tak ju milujem. Všetky tie nadávky som strpela. Bola som smutná. Ale najsmutnejšie je, že som ich počula od mojej rodiny...
JAIA
dgn
fg
wfh
To je asi druhýkrát čo ma vydíte usmievať. Nezvykajte si, ja sa nerada usmievam. Rada sa smejem a usmievam len s naozajsnými priateľmi.