Som nasraná. Ku*va ja som jak nasratá. Najradšej by som tak nadávala na toho kto ma nasere. Do pí*i. Ja sa snaď poserem ku*va.
Každý mi chce rozkazovať. Baba, dedo, mama, oco. Ku*va. Baba po mne chce aby som niečo robila, dedo po mne chce aby som upratala, mama po mne chce aby som upratovala a oco tiež. Neišla som dnes upratovať do domu. Baba a dedo sa požalovali rodičom že nič v dome nerobím. A tak mi teraz zavolali a poriadne zje*ali že nič nerobím. Že som nič v dome zatial neurobila. Ku*vy jedne blbé. Že ja som nič neurobila. Že nikde nechodím. Ráno vstávam o 7. oblečiem sa, ani as nenajem, nenamaľujem, neučešem a utekám von so psom na hodinu. Kvôli dedovi ktorý pozerá telku do jednej ráno zaspávam až vtedy ( spíme v obyvačke) a spím 6 hodín denne. Potom sa až najem, idem na stavbu, tam ma sprdnú aby som nezavadzala a radšej nič nerobila lebo hovoria že to neurobím, tak vonku sedím a na obed idem naspäť. Zoberiem psa von na hodinu a potom poí mňa príde kamoška, takže ja sa na to môžem vysrať. Potom prídem úplne zmožena domov ( o ôsmej) po celodennom chodený a na druhý deň to isté. Prídem na stavbu, nemám tam zavadzať tak si sadnem do rohy nejakej miestnosti.
A potom na mňa nadávaju, že nič nerobím. Ku*vy jedne škaredé. Keď tam nemám zavadzať, lebo sa tam dáva podlaha, maľuje sa, dáva kuchyňa. Takže ja nemám čo tam robiť a ani hýbať.
Kašlem na život.

"Pěkný článek" do autorského klubu...