Nenávidím Vianoce.
To su silné slová. Pozerám sa do tváry mami, aká je nervózna a najradšej by bola, keby už bola mŕtva a aby oco už stade išiel preč ( pracuje v BA, ale kedže sú Vianoce, je tu). Nechápem, ako si ho mohla zobrať keď stále sa hádajú. Stále. Pozerám sa na tvár oca ktorý je aj tak šťastný, že je so svojou rodinou a nevšíma si mamine nechutne tváre ktoré na nás hádže. Brat sa snaží byť neviditelný ale nedarí sa mu to. Ja som smutná, v strese a každú sekundu sa mi chce plakať.
Nebudem plakať. Teraz nie. Nechám si to na môj nepokojný spánok.
Sedím si na zemi a hovorím si " Chcem umrieť?"
Vianoce by mali byť pokojné, veselé a hlavne bez plaču. Prečo ale je moja rodina iná. Prečo?
Sakra, prečo!
Pozerám sa po mojej izbe a hľadám. Tam je trošku smietka, ajaj, mama bude kričať.
Kašlem na to. Všetko je hrozne. Zle. Smutne.
Idem sa ďalej pozerať na "Štastné a veselé" Vianoce.

za chvilu to bude určitě lepší :)