No, už som opravila prvých 15 kapitól takže tu je prvá.
Väčšina vecí sa neznemila ale nejaké hej.

1. Stretnutie
Volám sa Suu Gironi, pravým meno Susan Hirohata. Porozprávam vám môj príbeh. Možno pre niekoho nezaujímavý, ale nie pre mňa.
Volám sa Suu Gironi, pravým meno Susan Hirohata. Porozprávam vám môj príbeh. Možno pre niekoho nezaujímavý, ale nie pre mňa.
Pochádzala som z veľkého klanu Hirohata. V Konohe to bol jeden z najväčších klanov. Ale až po klane Uchiha. Maly tam talentované dieťa. O štyry roky staršieho Itachiho. Bol inteligentný. Počas môjho pôrodu bola vojna. Ale ako začala, tak aj skončila. Mala som tri roky keď sa vojna skončila. V tej dome sa Itacho dostal na akadémiu. Rodičia si mysleli, že ja sa tam dostanem skôr. Omyl. Neskôr. O jeden rok neskôr som sa tam dostala.
Itachi mal Sharingan.
Itachi sa stal v desiatich chunnin. Ja v jedenástich. Bohužial, kekkei-genkai som nemala. Zatial čo som mala jedenásť rokov,
Itacho bol už rok v ANBU.
Raz som išla sama trénovať. Bolo to po misii, skončila som s malými zraneniami, ale klan to naštvalo. Bola zima a všade bol sneh. Keď odbila ôsma v noci, vyčerpaná som si sadla na studenú zem. Potila som sa a pot mi začal primŕzať. Zrazu na mňa niekto hodil plášť. Pozrela som sa hore a videla Itachiho. Na sebe mal ANBU oblečenie. Prisadol si ku mne.
Čo tu robíš? spítal sa ma.
Trénovala som. Ty?
Idem z misie.
Aha.
Myslíš že je správne niekoho zabiť aby si druhého ochránil?
Čo tým myslíš?
Len odpovedz?
Áno, ak jej hrozí nebezpečenstvo a ty tú osobu máš rád, tak áno.
ˇĎakujem. Vzdychol si.
Prečo si vlastne trénovala?
Klan mi nedá pokoj, do kým nebudem lepšia ako ty. Vychrlila som.
Aha, no, to sa o chvíľu zmení. Zašepkal.
Čo?
Nič. Vstal a podal mi pomocnú ruku. Prijala som ju. Plášť som stále mala okolo pliec. Pomaly sme išli lesom. Až zastavil pred našim domom.
Choď skoro spať.
Prečo?
Niečo sa stane. Túto noc.
A čo?
Čoskoro zistíš. Nechal mi tu plášť a odišiel. Nechápala som ho.
Ráno som sa prebudila na hluk. Pomaly som otvorila oči a zľakla som sa. Nadomnou stála moja matka.
Čo sa stalo? Spítala som sa.
Itachi vyvraždil svôj klan a nechal nažive iba toho fagana Sasukeho. Sme najlepší. Trošku sa usmiala.
Čo?! Vyletela som z postele.
Počula si dobre, sme najlepší.
Nie toto, ale to o ich klane...
Nezapodievaj sa tým, nie je to nič strašné. Mávla nad tým rukou a odišla. Ja som mu to poradila. On sa ma včera spítal či je dobré niekoho zabiť aby si druhého ochránil. Povedala som áno.
Ale prečo chce ochrániť Sasukeho? A pred čím.
Prečo vyvraždil klan?
Prekoho vyvraždil klan? Lepšia otázka
Kto mu povedal vyvraždiť klan?
Alebo ho to tak napadlo?
V hlave som mala milión otázok. A žiadnu odpoveď. Celý deň sa ku mne klan správal čudne.
Prečo?
Samé otázky a žiadna odpoveď.Ich oči sa na mňa pozerali s posmechom. Ako keby hovorili Ty prídeš na radu.
Na akú radu? Ničomu som nechápala. V noci som mala vyraziť na misiu. Preto som sa obliekla, osprchovala a zobrala zbrane. Vyrazila som.
Skákala som zo stromu na strom. Niečo sa za mnou myhlo. Otočila som sa, ale neskoro. Už som zatvárala oči, keď som podomnou videla zem...
Zobudila som sa. Ležala som na tej snehom pokritej zemi. Bola som umrznutá a na mne sa robila malá kôpka snehu. Otrepala som sa.
Kde to som?
A čo tu robím?
Ah, nenávidím otázky. Hlavne také, na ktoré nie je odpoveď. Poobzerala som sa. Pri mojich nohách bol papier. Videla som niečo len vďaka veľkému mesiacu, ktorý všetko osvietcoval. Zobrala som si ho a preletela očami. Blablabla nepatríš do klanu blablabla po dovŕšení 18 rokov sa tam budem môcť vrátiť blablabla.
Čo?
Ako to je možné?
Prečo?
Ale... ah zhrútila som sa. Padla som na kolená a začala som sa triasť. Bola mi zima. Mala som na sebe sice aj Itachiho plášť, ale bola som tu príliš dlho.
Ale,ale,ale nie je to Susan Hirohata? Stuhla som. Pomaly som sa postavila a otočila. Stál tam niekto v maske.
Kto-kto ste?
Madara.
Pozrela som sa rýchlo dole. Počula som o ňom veľa.
Čo je? Nechceš sa pozrieť do mojich očí.
N-ie. Hlas sa mi triasol.
Prečo? Bola som ticho.
Nemáš odpoveď? Keď nie, pozri sa. Pomaly som dávala hlavu hore, ale oči nie.
Pozri sa!!!
Suu nie! Niekto zkríkol. Za Madarom stál Itachi. Mala som určite vydesený pohľad.
Itachi.
Itachi, keď jej ešte niečo povieš, zabijem ťa. Ty sa sem pozri.
Nerob to... Ale bolo neskoro. Pozrela som sa do Madarových očí. Pohltil ma.
Pohltil ma a ja som bola mučená.
Zobudila som sa až v nemocnici. Sedela pri mne blondýnka s veľkým dekoltom.
Ako sa cítiš?
Ako keby ma niekto aspoň pár storočí mučil. Zachrapčala som
Nie si ďaleko od pravdy.
Čo?
Mučil ťa niekto z klanu Uchiha. To nebola otázka.
Nie.
Neklam.
Neklamem.
Klameš.
Nie.
Nehádaj sa so mnou.
Nehádam.
Hádaš.
Vy sa hádate.
Nehádam.
Hádate. Naštvala sa a odišla.
Ako som potom zistila, bola som v dedinke Gironi, Prijala som nové meno a zabidlela som sa tam. Ako jediný ninja. Keď ma prepustili našla som v Itachiho plášti list. Od neho. Boli tam odpovede na moje otázky. Znenávidela som Konohu.

Nespratelis ??