Březen 2011

Niečo sa so mnou deje

30. března 2011 v 19:24 | Suu G. |  Môj denník
Je to tak.

Naozaj.
Od kedy som dostala knižku o kreslení, neotvorila som ju. Až včera. Dlho som nevybrala gitaru a neučila sa na nej. Až včera. Dlho som sa neučila do školy. Až včera. Dlho som si nepoupratovala izbu. Až včera.

Čo sa včera stalo? Dnes som namaľovala obrázok. Dala by som vám ho, ale nemôžem ho upraviť ( je to len fotka a tak by som to chcela upraviť) ale nejde mi ani photoshop a ani photofilter.
Niečo sa deje.
Keď dopíšem tento článok idem sa učiť.

Asi som chorá...

Edit:

Už som tu kresbu poupravila. Vo photofiltri, photoshop stávkuje. V skutočnosti sú farby sýtejšie a tmavšie. Vlasy sú hnedé, pokožka nie je oranžová. Aspoň pozadie je také, ake v skutočnosti.


Lolita

24. března 2011 v 18:13 | Suu G. |  Môj denník
Asi jeden z najlepších napísanych článkov, ktorý nepísala lolita http://krasna.nova.cz/clanek/modaastyl/modni-serial-oblec-se-jako-lolita.htm *Súhlasne kýve hlavou*

Takže, nie, nepísala som ten článok ja *Zamračí sa*. Z krásna.cz mi ani neodpísali, ani nenapísali, že ma nechcú, ale ten nápad písať o japonskej móde sa im zapáčil. *Prestane sa mračiť a usmeje sa*
Kurvy. *Hneď sa jej zmení nálada a ukáže prostredník*
Prepáčte, ale musela som.*Urobí psí pohľad*
Som na nich naozaj naštvaná, ale čo, život ide ďalej aj keď som im mala chuť napísať a zaspamovať celý web krasna.cz *Diabolský smiech*
Ale nie som AŽ taká hnusná. To až vekom príde. *Prikyvuje na súhlas*

Ale teraz čo si myslím o tejto móde ja. Milujem ju. Určite ju chcem nosiť, bohužial, môj sen ju nosiť teraz nie je možný, kedže *pozrie sa nenápadne a zamračene na matku * ( to už mám z toho pentagramus.com) je tu pár vecí, čo mi v tom bráni *Povzdychne si*
Za prvé matka, za druhé peniaze, za tretie vek.
Mám štrnásť a nesmiem sa vyzývavo obliekať ( podľa mami sú roztrhané rifle vyzývavé). Za druhé, nie sme milionári a teraz sme radi, že keď všetko zaplatíme, ostane nám niečo pod zub. Za tretie, som mladá.

No, možno sa môj názor ešte zmení a ja nakoniec bude hippie.

Umrel mi...

17. března 2011 v 19:55 | Suu G. |  Môj denník
Otvorím oči a vídím tmu.
Poobzerám sa a čakám pohyb.
Cez pootvorené dvere niekto vkĺzol dnu.
Ležím a čakám, čo príde.
Nič nepočujem, ale viem, že je niekto v mojej izbe.
Niečo skočilo na moju posteľ.
Zľakla som sa a pozrela sa tam.
Dve zelené oči sa na mňa prekvapene pozreli.
"Čo tu chceš?" Spýtam sa zvädavo.
Zdvihne hlavu a začne po mne kráčať.
Pohladkám ho po čiernej hlave a čakám reakciu.
Zapriadol a začal sa o ruku obtierať.
Usmiala som sa, ľahla a čakala.
Schúlil sa k mojim nohám a priadol.
Môj pes, ktorý tiež ležal pri nohách ho oblízol a pritúlil sa k nemu.
Cítila som sa šťastne.
Dve zvieratká, ktoré som milovala najviac na svete.

Teraz to je inak.
Zo zvyku mám otvorené, ale nikto nepríde.
Pri mojich nohách leží len môj psík, ale už nie aj on.
On už nikdy ku mne nepríde.
On umrel.
Môj čierny kocúrik ako noc, umrel.
V noci som ho pustila von.
Raz za týždeň to musel urobiť.
Chytiť myš a tak.
Ale táto noc bola iná.
Nevrátil sa.
Ráno som ho našla mŕtveho.
Nemal hlavu.
Ani predné labky.
Prešiel ho kamión.
Chýba mi.
Preto chcem napísa%t len to, že ľutujem toho, že som ho nepustila dnu...

Dragon Age 2 v počítači, ale...

13. března 2011 v 11:25 | Suu G. |  Môj denník
... moja milovaná mamička sa rozhodla, že si zahraje Dragon Age:Origins.
Viete aké to je?
Nie že by ho hrala keď som na tom počítači nebola, ale ona musí ako narokom teraz.
Som naštvaná.

Nova zábavka

12. března 2011 v 8:32 | Suu G. |  Môj denník
Poznáte pentagramus.com? Narazila som saňho náhodou keď som hľadala nejakú online hru. A tradá. Je to tu. Kto chce o tej hre vedieť viac, tak sa pozrite na blog Annie-chan, ona to fakt skvele opísala
Ďalej, bohužiaľ kvôli tejto hre tu budem menej a menej. Naozaj ma získala a ja som tam včera bola od šiestej ( možno aj skôr) do polnoci. WTF?
Naozaj som sa zabávala a keby ste vedeli čo sa mi skoro včera stalo?!!
Volám sa tam Suuu Gironi ( aké prekvapivé) tak keby niekto hral pentagramus.com a videl moje meno, ozvite sa, ja nekušem :D ( nie som upír predsa, budem elf :D)

Môj milášek.

8. března 2011 v 14:29 | Suu G. |  Moje úvahy
Je to so mnou zlé.

Viete ako sa volajú ľudia ktorý sa bez mobilunevedia pohnúť? Nevedia ísť ani na WC?
Závisláci.

Ach, ten brat

7. března 2011 v 16:51 | Suu G. |  Môj denník
Môj brat.

Prišiel do mojej izby s tím, že potrebuje ceruzku.

Žiť v prítomnosti 6 :D

6. března 2011 v 10:43 | Suu G. |  Žiť v prítomnosti
Tak, ďalší diel. V ďalšej kapitole sa už bude niečo robiť, dúfam, že počkáte ^^

Sedela som vo svojej izbe. Nebol tu ani prach a skriňa bola plná oblečenia. Čakali ma. Vzdychla som si a ako vrece zemiakov padla do postele. Bola mäkká, aj keď si ju dobre pamätám. Nevimenili ju. Usmiala som sa. Poobzerala som sa po izbe. Bola úplne rovnaká, nič sa tu nezmenilo. Iba ja. Pootčila som hlavou a zapozerala sa na dvere. Náš rozhovor s otcom do izby bol zaujímavý.

Aká to smola ju postihla

5. března 2011 v 13:41 | Suu G. |  Môj denník
Pamätáte si na kamošku Nikolu o ktorej som vám písala?

Dnes večer príde domov. Ah, aká to smola. Včera ju postihla moja nevyslovená a ani nepomyslená kliatba. Kedže má už 13, je normálne že sa stane niečo, čo má každé dievča a opakuje sa to každý mesiac.

Nechápem ako to je možné

4. března 2011 v 11:59 | Suu G. |  Môj denník
Eh, je to čudné.

Hmmm, nikde teraz veľmi nekomentujem kedže nemám zatial toľko času. Ale snažím sa to opraviť. Prekvapilo ma, že včera na môj blog podľa blog.cz navštívilo 72 ľudí. Som prekvapená.

Inak, už som sa pohla pri Žiť v prítomnosti.

Naozaj tomu akože nechápem

3. března 2011 v 23:59 | Suu G. |  Daily Suu

Ako sa to mohlo stať?


Blog sa zase zmenil. Neviem ako vám, ale mne sa to páči. Nevadí mi to a myslím že to je len zmena k lešpiemu. Blog sa snaží byť lepší a profesionálnejší.

No ale preto tu nie som.
Je marec a ja som pridala prvý článok len dnes?

Žiť v prítomnosti 5

3. března 2011 v 19:15 | Suu G. |  Žiť v prítomnosti
Tak, konečne po dlllllhej dobe ďalší diel. Snažila som sa aby bol dosť dlhý, ale....


Stála som pred hokageho dvermi otočená chrbtom. Pozerala som sa s vypučenými očami na zažltnuté papiere a tam veľa neuazjímavích vecí ako rozloha domu, spotreba a iné blbosti. Ale kvôli tomu som nebola prekvapená. Na ďalšiom papieri bola mapka. A viedla k hlavnému sídlu klanu Hirohata. Chcela som efektívne vkročiť do miestosti, ale namiesto toho aby som ich otvorila, nabúrala som.