close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Žiť v prítomnosti 6 :D

6. března 2011 v 10:43 | Suu G. |  Žiť v prítomnosti
Tak, ďalší diel. V ďalšej kapitole sa už bude niečo robiť, dúfam, že počkáte ^^

Sedela som vo svojej izbe. Nebol tu ani prach a skriňa bola plná oblečenia. Čakali ma. Vzdychla som si a ako vrece zemiakov padla do postele. Bola mäkká, aj keď si ju dobre pamätám. Nevimenili ju. Usmiala som sa. Poobzerala som sa po izbe. Bola úplne rovnaká, nič sa tu nezmenilo. Iba ja. Pootčila som hlavou a zapozerala sa na dvere. Náš rozhovor s otcom do izby bol zaujímavý.



" Ako si to urobila?!" Spítal sa ma Senju.
" A čo také." Nechápala som.
" Mám kekkei-genkai."
" No a?"
" Ako to, že ho máš." Zastal a otočil sa na mňa.
" Nemusí ťa to zaujímať." Odvrkla som.
" Kedže viem že ho máš, začínam uvažovať o tom, že ti nájdeme manžela a budeš viesť klan do kým Sujchi nedovŕši 25 rokov a nenájde si manželku," Čakal na moju reakciu. Pozerala som sa naňho ako na blázna a potom sa rozosmiala.
" To neymyslíš vážne," Utierala som si slzy ktoré mi vyhŕkli.
" "Myslím!" Zatváril sa trochu urazene. Narovnala som sa a pozrela s vážnym výrazom do jeho očí.
" A keby som nesúhlasila." Mať o desať rokov menej tak poviem dobre, ale že môj manžel musí byť Itachi. Ale ja som mala o desať rokov viac a Itachi bol na úteku.
" Máš len jednu odpoveď,"
" A to akú?"
" Áno,"
" Nesúhlasím. Nepatrím do klanu a ani nechcem patriť." Zamračila som sa.
" Dobre, ale mám jednu podmienku," Usmial sa.
" Akú,"
" Keď umriem, prevezmeš klan. Samozrejme, keď neumriem aj keď Sujchi budem mať 25 rokov a bude mať manželku, samozrejme že klan viesť nebudeš." Páčilo sa mi to. Samozrejme, neuvažovala som že umrie.
" Dobre," Uškrnula som sa a podali si ruky na súhlas.

Povzdychla som si. Teraz som si uvedomila moju chybu. Súhlasila som. Sakra. Prikrila som si hlavo dekou. Bola som na seba naštvaná a mala som na to právo. Niekto mi zaklopal na dvere. Rýchlo som si sadla a povedala ďalej. Dvere sa pomaly otvorili a tam stála Shizune.
" Tsunade ti posiela správu o tom, kde sa stretneš so svojim novým tímom a niečo o misii ktorú ste dostali."
" A kedy sa presťahujem?"
" Momentálne to nie je možné, ale Tsunade sa snaží." Povzdychla som si a prikývla. Dvere sa zabuchli a ja som sa zase ocitla sama. Bola som unavená. Dlho som sa poriadne nevyspala a dúfala som, že sa to zmení. Otvorila som oči a pozrela sa na tú obálku. Otvorila som ju a prvý papier bol o tíme. Budem v týme o tri roky mladšou Mayako Tsuki, hnedé vlasy, sivé oči. Je to jonnin a má kekkei-genkai Tsukigan. Neviem čo to je. A aj s Noeru Gabriel Yagami. Má v sebe démona-anjela. Je to chunnin. Tiež je o tri roky mladší. Papier som odložila a zobrala ďalší. Zajtra o šiestej na tréningovej ploche, ktorá je severovýchodne. Eh, keby som vedela kde je východ a nie to ešte sever. Okolo Konohy sa potulujú dvaja členovia Akatsuki. Akatsuki je organizácia s ninjami triedy S. Majú deväť členov. Maly desať ale Sakura Haruno jedného zabila. Akatsuki vlastne zbierajú deväť démonov. Dvaja členovia sa potulujú. Podľa všetkého to je Kisame a Itachi Uchiha.

Srdce sa mi zastavilo. Itachi Uchiha. On je v Akatsuki. A ja zajtra idem na misiu proti nemu. Skrčila som papiere a odhodila ich. Tvrdá obálka narazila na stenu a s rachotom padla na zem. Ja som zobrala stoličku a švihom som ju trieskla o stôl. Stôl sa zatriasol, ale stoličke sa prelomili všetky nožičky. Odhodila som ju oproti posúvnym dverám. Narazila na ne a preletela cez ne. Stolička sa zastavila až na protiľahlej stene a kúsom dvier ostal vysieť. Padla som na kolená a so zúfalým hlasom som sa rozplakala. Neviem ako dlho som tam tak kľačala, ale keď som sa ukľudnila, postavila som sa a išla niekoho hľadať aby dvere opravil a dal mi do izby novú stoličku. Keď som konečne niekoho našla, našiel otec mňa.
" Chcem s tebou bojovať," Ozval sa.
" Na čo?!" Bola som prekvapená.
" Bol som pekvapený, že si dokázala nájsť v sebe kekkei-genkai. A dokonca aj mačacie oko. Mačacie oko má len dedic každých tisíc rokov,"
" Dobre, ale ešte dnes. Ale ešte pred tím chcem Hiragonovu katanu," Zaleskli sa mu oči.
" Vieš, že ju získať nemusíš,"
" Kto povedal, že ju nezískam," Usmiala som sa. Povzdychol si, ale prikývol. Víťazne som sa usmiala.
 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 Laila Laila | E-mail | Web | 6. března 2011 v 12:04 | Reagovat

Hezký :D
Jen Máš zajímavý blog,halvně žeru ten italský název blogu,ale jen nechceš udělat rozhovor?
Pro více info na našem blogu AHOJ :)

2 Laila Laila | Web | 6. března 2011 v 13:36 | Reagovat

Ok děkujeme přijmáme tě :)
Max.za 10 minut ti dorazí otázky na rozhovor..
Uvidíme kdy to vyvěsíme :)

3 JuMi JuMi | Web | 6. března 2011 v 16:21 | Reagovat

Dobrý díl, těším se už na souboj...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama