close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Žiť v prítomnosti 9

8. května 2011 v 15:24 | Suu G. |  Žiť v prítomnosti
Naozaj ma prekvapuje to, že som dala naposledy kapitolu 8, aj keď ja už mám napísanú aj 10.
Naozaj to je udivujúce a normálne ľutujem tých, kto na túto poviedku čakajú. Je to dlhšie ako normálne, tak dúfam, že sa vám to bude páčiť.
Mala som sen. Bola som pri rokline a pozerala sa na dole. Stála som hneď na rohu kotliny, jeden pohyb a letela by som dole. Za sebou som počula kroky, rýchle ale tiché. Niečo vo mne vedelo, kto to je. Že to je on. Pomaly ma chytil za rameno. Neotáčala som sa. Pozerala som sa na ten západ slnka.


" Susi, je mi to ľúto." Cítila som teplý dych na tvári. Jeho pery ako sa dotýkajú môjho krku. A jeho tichý šepot, ktorý ma sprevádzal každou myšlienkou. Zrazu som cítila tlak na mojom ramene. Zatlačil a ja som nechala moje telo padať dole. Moje telo sa pri padaní otočilo a pozerala som sa na nebo. Videla som ako sa na mňa pozerá a ako jedna, jediná slaná slza začala padať so mnou. Dobehla ma a dopadla mi na tvár. Zavrela som oči a dopadla som na zem. Bolesť som cítila, cítila som ako krvácam a ako som začala kričať.

Prudko som otvorila oči a sadla si. Moje telo zaprotestovalo a zabolelo tak silno, že som bolestivo zastonala a prudko spadla na zem. Ale to som nemala robiť. Začala som cítiť, ako sa mi moje zranenie na chrbte otvorilo a začalo krvácať. Až teraz som si začala uvedomovať tmu, ktorá mi zasiahla oči a obklopila celé moje telo. Pomaly som ležala na tej studenej zemi pokrité špinou. Cítila som ju na každom kúsku tela. Cítila som smrad zatuchliny. Niekde zdochla krysa. Bola som ohromená tou bolesťou takže som nevidala ani hláska. Po pár minútach ticha som sa ozvala. Bol to strašne silný výkrik ktorý sa vydieral z môjho hrdla. Bol tak bolestivý až ma zaboleli uši. Neviem čo ma to napadlo, asi som sa snažila aby môj krik bol silnejší ako bolesť ktorá vystrelolvala z môjho chrbta. No nepomáhalo to. Triasla som sa na tej zemi. Možno od strachu alebo od bolesti. Neviem. Ale triasla som sa a cítila som ako sa pod tým pohybom hýbu reťaze nad ktorými som ležala. Ležala som si na vlastných reťaziach. Môj krik pomaly utíchol a ja som cítila nepríjemné rezanie v krku. Pomaly som si sadla. Bola to ohromujúca bolesť. Vyrazila mi dych. Sťažka som dýchala a oprela sa o stenu. Moje telo bolo ťažké a horúce. Jediná útecha boli studené steny a podlaha.

Moje oči boli zťažka privreté a len na okamih som ich otvorila. Ale i na ten okamih som si všimla svetlo ktoré sa mihotalo pod dvermi moje celi. Bolo nejasné a rozmazané. Pomaly sa mi posúvalo hore až som zistila, že som padla na pravý bok. Necítila som nič. Moje telo sa snažilo vypudiť bolesť. Lenže tá bolesť v chrbte neustupovala. Chcela som zavolať na pomoc, aj keď som vedela že by mi to bolo na nič a asi by sa mi len vysmiali, ale chcela som to skúsiť. Otvorilá som popraskané pery a vydala zo seba chrkot. Bola som vyprahnutá a ja tak som svoje suché pery naspäť spojila. Snažila som si ich osliniť, lenže nemala som ani sliny.

" Vodu," Potichúčky som zašepkala. To jediné slovo sa ale ozývalo po mojej cele ako najhlučnejší hrom. Po čele mi stekal pot a ja som privierala oči od bolesti. Za chrbtom som cítila ruky do ktorých sa mi začal vraciať cit. Snažila som s nimi pohnúť a išlo to. Reťaze potichy sa zošuchliz mojich rúk a dopadli na zem. Dopad bol hlučný, no keď nikto neprišiel po mojom kriku, pochybujem že teraz niekto príde. Pohla som rukami a dotkla som sa čela. Utrela som si pot a trošku sa pousmiala.Ani neviem ako, alebo prečo som ich mala voľné, no pomohla som si sadnúť a trošku to predýchať. Zápestia ma začali bolieť a tak som sa ich dotkla. Sykla som od bolesti a cítila ako som si zaborila prsty do mäsa a krvi. Bola som úplne slepá, kedže moje oči nezvládli ani ten najmenší náznak svetla ktorý sa linul spod dverí. Rukami som nahmatala nohy a snažila sa zistiť, či mám reťaze. Prekvapilo ma keď som zistila, že sú voľné, bez najmenšieho náznaku reťazí. Zachytila som sa rukami steny a pomaly sa postavila. Moje nohy zaprotestovali a kolená ma tak nepríjemne začali bolieť až som myslela, že sa mi vykĺbia. No nevšímala som si toho. Vždy som mala problémy s kolenami, takže ma to netrápilo. Opatrne som urobila jeden rok. Na moje prekvapenie som to s ľahkosťou zvládla a tak som urobila ďalší. Pomaly som išla okolo steny o ktorú som sa pridržiavala. Neišla som dlho, táto cela bola asi maličká. Pod rukami som zacítila drevo. Bola som asi u dverí a nahmatala som kľučku. Bola jemná. S problémom som rozlepila oči a pozerala sa na zem, kde sa tiahla svetlá čiara ktorá išla spod dverí. Trvalo to dlho kým som si zvykla a ja som sa už bála, že niekto príde. Keď som kľučkou trhla, dvere sa otvorili. Stála som s prekvapeným výrazom vo dverách a čakala čo sa stane. No nečakala som dlho. Urobila som pár krokov a už sa z ľavej strany prirútil muž s bielimi vlasmi. Na nič som nečakala, rozbehla som sa napravo.

Moje kolená zaprotestovali, no nevšímala som si toho. Moje svaly začali pracovať a ja som si začala cítiť celé telo. Bolelo ma a pálilo. Keď chodba skončila, zahla som rýchlo doprava. Za sebou som počula jeho kroky ako sa ku mňe približujú. Dala som celú svoju energiu do toho, aby som sa prudko otočila a aktivovala mačacie oko. Okolo mňa sa urobila bariéra.
*dokončenie*
Muž sa len uškrnul a zrýchlil. No nečakal, že nabúra do mojej ochrany. Spadol na zem a ja som zatial nahľiadla do jeho mysle. Bola to len stotina ktorá mi spôsobila krvácanie z úst a nepríjemny pocit v žalúdku. Ale vedela som, kde je východ. Preskočila som ho a vydala sa rovno. Nebežala som, krývala som pri stene von. Keď som prešla zatáčku na chodbu kde som bola v cele, počula som kroky. Boli rýchle a príliš blízko. Na nič som nečakala a aj keď ma bolelo celé telo, rozbehla som sa. Ale stalo sa niečo čo som nečakala. Vbehla som do obrovskej jaskyne. Bola tam voda po členky, ale aj tak ma to nezastavilo. Hneď ako som ta vbehla som vydela obrovský balvan a za ním svetlo. Zasmiala som sa a dobehla k nemu. Zahmlelo sa mi pred očami a ja som pomaly klesla na kolená. Bola som vyčerpaná a bez síl. Chcelo sa mi plakať, no nemala som sily ani na to. Z úst mi pomaly tiekla krv a cítila som, ako mi krv tečie po chrbte. Začula som, ako tri pári nôh zastavili vo vode. Skrila som si tvár v dlaniach a rozmýšľala som. Odsunula som tvár od rúk a sklopila hlavu.

" Prosím ťa sila, ktorá si vo mne skrytá, daj mi silu," Zašepkala som dosť nečujne. Sama som sa bála, či som to povedala, alebo len pomyslela. Vedela som, že vo mne je sila, len je tak uzamknutá že som na ňu zabudla. Sám otec mi povedal, že mám teraz o polovicu menej svojej chakry, ale o polovicu viac chakry diabolskej. Cez privreté oči som sa pozerala na nechty. Pomaly sčerneli a predĺžili sa. Periferne som videla ako sa to stalo aj s vlasmi. Prudko som vstala, moje zranenia ma neboleli. Moja krv, ktorá kvapkala na zem bola čierna. Švihom som sa otočila k nim . Bol tam jeden blonďák, ten s bielimi vlasmi a jeden s maskou na tvári. Ukšrnula som sa a jedným pohybom tú skalu zničila. Vyrazili oproti mne a ja som narovnala ruky. Z mojich prstoch vystrelili tenké ihlice. Voľným okom nepostriehnuteľné. Blonďáka zasiahli a ten s bielimi vlasmi ma sekol svojou kosou. Bolo mi to jedno, kedže som to necítila a jedným chmatom som ho odhodila. Dopadol na zem, ale hneď sa zdvihol a začal robiť nejaké obetovanie. Až keď bol v kruhu a sekol sa, chápala som o čo mu ide. Počula som o takých ľuďoch čo uctievajú Jashina. Rozbehla som sa cez tú dieru preč, ale pocítila som bodnutie v žalúdku. Pozrela som sa na muža s bielimi vlasmi a videla ako sa prepichol. Z mojich úst vystriekla čierna krv a ja som dopadla na kolená. Nebolelo ma to, ale cítila som to. Zrazu som cítila ako chakra odchádza a ja som pomaly spadla tvárou k zemi na zem. Bol to tvrdý dopad a ja som až teraz začala cítiť všetkú tú bolesť ktorá odišla hneď ako som mala inú chakru. Lenže teraz to bolo asi milionkrát horšie ako predtým.

 


Anketa

Boj o ľudstvo...

Eh...čo?

Komentáře

1 JuMi JuMi | Web | 8. května 2011 v 15:55 | Reagovat

konečně jsem se dočkala, ale jako takhle useknuté tse připadáš mi jako já, v tom nejlepším useknout :D

2 JuMi JuMi | Web | 8. května 2011 v 22:14 | Reagovat

No to už je lepší konec xD těším se co bude dál...

3 Mayako Mayako | Web | 9. května 2011 v 17:00 | Reagovat

ooo no dufam, ze ma nieco zachrani...o.O
a ty ako pokracujes s tym obrazkom do sutaze?:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama